Pre mnohých je vidina čistej planéty dostatočná na to, aby sa pustili do separovania. Na druhej strane sú tu ľudia, ktorých treba motivovať iným spôsobom. Odpoveďou by mohol byť množstvový zber.
V súčasnosti vo väčšine obcí na Slovensku platíme miestny poplatok za komunálne odpady stanovený obcou, ktorého výška je pre každého rovnaká, bez ohľadu na to, koľko odpadu vyprodukuje, či triedi, kompostuje, nakupuje bezobalovo alebo nie. „Občan v rámci poplatku platí za zmesový komunálny odpad (ZKO), za odpad z cintorína, za čistenie ulíc, za biologicky rozložiteľné kuchynské odpady...“ vymenúva Katarína Kretter z OZV ENVI-PAK. Za triedený zber papiera, plastov, kovových obalov, skla či tetrapakov ale neplatíme my, spotrebitelia. Zodpovednosť a náklady sú na hlavách výrobcov. Z toho by mohlo vyplynúť, že čím viac triedime, tým menej by sme mali platiť. Práve na tomto princípe funguje množstvový zber - zaplatiť len za také množstvo zmesového odpadu, aké sme vytvorili.
Ako to vyzerá v praxi
Celkovo existuje šesť typov množstvového zberu. Na Slovensku sa najčastejšie využíva kontajnerovo-intervalový. Pri ňom si poplatník vyberá počet a veľkosť nádob a to, ako často sa budú nádoby vyprázdňovať. Od týchto parametrov sa následne odvíja cena za odpad. Druhým najpopulárnejším je žetónový typ množstvového zberu. Občan si kupuje žetóny a keď chce, aby bol jeho kontajner vyprázdnený, žetón naň zavesí. Pracovník obce so sebou vezme smeti aj žetón. Teda čím viac odpadu produkujete, tým viac žetónov si musíte kúpiť.
Na Slovensku funguje istý druh množstvového zberu v 167 obciach, z toho v štyroch mestách, uvádza Inštitút environmentálnej politiky vo svojej štúdii Spravodlivé odpady (2018), ktorá je uverejnená na stránke Ministerstva životného prostredia SR. Ďalších 283 obcí kombinuje paušálny a variabilný poplatok. Príkladmi sú Senec, Vrádište, Spišská Stará Ves či Dubnica nad Váhom.
Príklad z obce Vrádište
Už v roku 2012 zaviedli v obci Vrádište v Trnavskom kraji kontajnerovo-intervalový množstvový zber. Domácnosti majú na výber z dvoch veľkostí nádob, 240 l a 120 l. „Problémy pri zavedení sme neregistrovali. Niektorým obyvateľom však chvíľu trvalo, že majú dať na vývoz len naplnenú odpadovú nádobu,“ tvrdí starosta obce Milan Kováč. Obec vyváža zmesový odpad 26-krát ročne. Ak si obyvateľ zvolí menšiu nádobu a nechá ju vyprázdniť 26-krát, tak zaplatí 41 eur na rok. Ak ale využije nižší počet vývozov, suma za jeden je 1,58 eur. „Máme aj domácnosti, ktoré majú napríklad len 5 vývozov za rok, potom platia 5 x 1,58 = 7,90 eur/rok,“ upozorňuje starosta Kováč. Každá zberná nádoba je označená jedinečným čiarovým kódom, ktorý pracovník obce pred vývozom načíta.
Obyvatelia Vrádišťa dnes vyprodukujú o 30 ton menej zmesového odpadu ročne, než v roku 2012. A to i napriek tomu, že ich počet stúpol o viac než stovku. Dalo by sa teda predpokladať, že výdavky na zber tuhého komunálneho odpadu (TKO) klesli. „No nakoľko aj vývoz TKO podlieha inflácii, tak náklady na vývoz sa zvyšovali, takže neušetríme nič, ale ani sme za posledných 10 rokov poplatky nenavyšovali,“ podotýka starosta obce Vrádište.
Množstvový zber prináša aj nevýhody
Motivačných faktorov má množstvový zber hneď niekoľko. Či už je to spravodlivosť, zníženie nákladov, zníženie množstva zmiešaného odpadu, alebo vyššia miera triedenia a kompostovania. Ale má aj nejaké nevýhody? „Nezabezpečenie komfortného systému zberu odpadov môže viesť k zvýšeniu nelegálneho a nechceného nakladania s odpadmi. Sú to tzv. čierne skládky, domáce spaľovanie a odpadová turistika, čo znamená, že obyvatelia rodinných domov vozia odpady do voľne prístupných kontajnerov na sídliskách alebo, že obyvatelia obcí vozia odpady do blízkeho mesta,” tvrdí Branislav Moňok zo združenia Priatelia Zeme SPZ. O svoje skúsenosti sa podelil aj Milan Kováč: „Čo sa týka čiernych skládok, áno, mnohí kolegovia ma varovali a odrádzali, no po tých rokoch skúseností, množstvo čiernych skládok určite nie je vyššie ako v iných obciach, kde množstvový zber nie je. Aj keď sme čiernu skládku evidovali a likvidovali, podľa obsahu sa vo väčšine prípadov nejednalo o obyvateľov našej obce, ale susedných obcí. A samozrejme naopak, naši občania nechali svoj odpad v susednom katastri.“
Množstvový zber v zahraničí v plnom prúde
V niektorých štátoch Európy, v Kanade, USA či východnej Ázii je spomínaný férovejší systém odpadov úspešne zabehnutý. Treba podotknúť, že pre väčšinu krajín, tak ako aj pre Slovensko, neplatí výhradne jeden typ množstvového zberu, ale systém sa líši od regiónu k regiónu. V Nemecku, Holandsku, Francúzsku aj Írsku sa cena za odpad často odvíja od jeho váhy. Nádoby otvárajúce sa pomocou čipu, kódu či karty fungujú napríklad v Taliansku, Portugalsku, Južnej Kórei, či Fínsku. Belgičania, Taliani aj Švajčiari sa priklonili k vrecovému zberu. „Čierne vrece na zmiešaný odpad je napríklad o dosť drahšie než vrece na bioodpad alebo papier. Je to ale fajn, lebo ťa cena prinúti zamyslieť sa nad tým, ako triediš odpad a tiež sa dostávajú do popredia tzv. bezobalové obchody. Má to ale praktickú nevýhodu. Keďže v týchto končinách často prší a fúka, smeti sa niekedy roznesú po celom meste,“ hovorí Michaela Brchnelová, Slovenka žijúca v Belgicku.
Je ťažké predstaviť si väčšiu motiváciu k triedeniu odpadu ako tú finančnú, čo potvrdili aj konkrétne skúsenosti slovenských obcí. Potrebné je však celý systém nastaviť tak, aby sme sa vyhli nelegálnej činnosti a nenarobili viac škody, než osohu. Obec Vrádište ukázala, že sa to dá a aj napriek pár nemilým skúsenostiam inšpirovala k množstvovému zberu susedné obce Chropov a Radimov.
Projekt OBJEKTív 21: Mladí reportéri pre životné prostredie je podporený z programu ACF – Slovakia, ktorý je financovaný z Finančného mechanizmu EHP 2014-2021. Správcom programu je Nadácia Ekopolis v partnerstve s Nadáciou otvorenej spoločnosti Bratislava a Karpatskou nadáciou.
