FOTOREPORTÉRSKA AKTIVITA MLADÝCH REPORTÉROV OPEN III

 

Aktivita, pri ktorej sa môžeš naučiť viac, ako si myslíš!
A nie len o odpadoch! 

V poradí tretia OPEN výzva od Mladých reportérov. Je zameraná na tvorbu edukačných videí o minimalizácii odpadu. Vďaka dvom koučom sa za túto dobu naučíš robiť video, písať reporážny článok a zdokonalíš sa aj v práci so sociálnymi sieťami. 

 

 

Ako to bude prebiehať?

V tímoch budú žiaci a študenti pracovať na mediálnych výstupoch, ktoré sa budú týkať jedného z druhov odpadu.

Počas trvania projektu – 6 mesiacov – december až máj prebieha vzdelávanie pomocou webinárov a konzultácií s dvoma koučmi.

Táto aktivita je určená pre žiakov druhého stupňa ZŠ a pre stredoškolákov. Zapojiť sa môžu školy v programe YRE ale aj jednotlivci alebo samostatné tímy zo všetkých škôl z celého Slovenska. 

 

Odpadové témy pre tímy - UŽ ČOSKORO

 

Kouči

Adriána Henčeková
– žurnalistika
– sociálne siete

Matej Majerský
- video, práca s kamerou
- strih, postrodukcia

Katarína Kretter
- tématická poradkyňa
  z OZV ENVI-PAK

Motivácia

Vďaka práci s koučmi sa môžete naučiť naozaj veľa - základy natáčania a strihu videa, tvorba textových obsahov, ako sú články, ale aj príspevky a ich šírenie na sociálnych sieťach.

Okrem práce s koučmi bude tímom poskytnutý príspevok na techniku, aby mohli ich mediálne výstupy vzniknúť. Nemusíte sa teda báť, že by bola technika prekážkou.
 
A ak pôjde všetko ako má, pre najaktívnejších sa po dobre odvedenej práci pripravuje ešte jedna odmena,... ale o tom neskôr.

 

Predchádzajúce OPEN VÝZVY - Misia Biele Karpaty

12.11.2020,
Tlačová správa CEA, 11.11.2020
10.11.2020,
11-14 Nina Justusová, Čisté ovdzušie – hlavná cena GoPro kamera http://www.mladireporteri.sk/ciste-ovzdusie  
05.11.2020, Maroš Hrehuš
Pri umývaní zubov nenechajme tiecť zbytočne vodu. Ročne tak môžete ušetriť stovky litrov vody. Pomôžete nielen vašej peňaženke,ale najmä našej planéte. 
03.11.2020, Hanka Zubová
Čaj je okrem vody najrozšírenejším nápojom – každú sekundu sa na svete vypije 15 000 šálok. Na čajových plantážach však panujú často veľmi zlé pracovné podmienky. Aj drobní pestovatelia čaju naliehavo potrebujú podporu. Mnoho zberačiek a zberačov na čajových plantážach je od svojich zamestnávateľov silne závislých tak finančne, ako aj čo sa týka uspokojenia svojich základných životných potrieb, pretože väčšinou žijú na pozemkoch majiteľov plantáží. Veľkú ekologickú stopu navyše spôsobuje preprava čaju a jeho balenie do vrecúšok a obalov. Ako tento problém riešiť? Skúsme využiť to, čo nám dáva príroda priamo v našom okolí. Slovensko sa môže pýšiť kvalitou bylín, ktoré nám rastú často priamo pod oknom. Prečo to teda nevyužiť? Veď balené čaje boli ešte pred nedávnom pre Slovákov úplne cudzie. Skúsme si teda natrhať, nasušiť a naporciovať náš slovenský čaj. Len pozor na zber vzácnych chránených kvetov! 
03.11.2020, Mária Jánošíková
Môže sa zmeniť bednička na stolík? A prečo nie! Ku zmene stačí tak málo a (staro)nový kus nábytku je na svete. Svoju službu plní rovnako prakticky a efektívne ako prenášanie ovocia pred niekoľko desaťročiami.
03.11.2020, Ľudmila Slivová
Na pultoch supermarketov sú celoročne ponúkané rozmanité druhy ovocia. Aj v zime si môžeme dopriať exotické druhy ako pomaranče či ananásy. Toto ovocie je však pestované v umelo vytvorených podmienkach za použitia pesticídov. Pri dovážaní zo zahraničia musí byť zakonzervované chemickými plynmi a skladované pri nízkych teplotách, aby sa spomalil procez zrenia. Avšak tomuto môžeme predísť konzumáciou sezónneho ovocia od lokálnych pestovateľov a tak aktívne prispieť k spomaleniu klimatickej krízy.
02.11.2020, Michaela Domanová
Už viac ako desať rokov je „inventárom“ Rainerovej útulne vo Vysokých Tatrách líška Eliška. Zrejme každý, kto bol na chate, si mohol všimnúť líšku, ktorá sa motá okolo chaty a je vďačným objektom fotoaparátov. Je to však prirodzené? 
02.11.2020, Peter Vavrinec
Slúžia na okrasu, ako potrava či ako liečivo, nezamýšľame sa však nad nimi ako nad cítiacou bytosťou. Je však predsa len možné, že by niečo cítili? V máji 2016 bola vo vedeckom časopise Plant Physiology publikovaná správa, že rastliny sú schopné reagovať na dotyk. Okrem toho začínajú vedci akceptovať a modernými výskumnými metódami potvrdzovať skutočnosť, že rastliny medzi sebou komunikujú chemickou rečou. Prečo sa teda k nim chováme ako necitlivým organizmom a uzatvárame ich často do priestorov, ktoré im nevyhovujú? Rastliny sa nedokážu premiestniť, sú teda uväznené vo svojom kvetináči. Potešme ich teda tým, že im dáme blízkosť ľudí a správne podmienky pre rast. 
02.11.2020, Sebastian Herdel
Štúdia z Univerzity v Severnej Karolíne naráža na fakt, že ľudia, ktorí jazdia na elektrickej kolobežke miesto svojho auta či mopedu si myslia, že robia pre planétu maximum, čo sa ekológie týka. Zabúdajú však na to, koľko emisií a odpadu sa vyprodukuje pri výrobe takejto kolobežky, a preto by bolo omnoho ekologickejšie sadnúť na klasický bicykel alebo ísť pešo. Jazda na elektrickej kolobežke je síce šetrnejšia k životnému prostrediu ako jazda autom, no ak by ľudia v dostatočnom množstve využívali verejnú dopravu v podobe autobusu na frekventovanej trase, bolo by to omnoho ekologickejšie, ako by mal každý z týchto ľudí jazdiť na vlastnej kolobežke.
02.11.2020, Júlia Gyurkovská
V minulosti bolo na Slovensku bežné, že každá domácnosť vlastnila sad. Vypestované ovocie sa zaváralo, vyšťavilo a dokonca aj vypálilo. Ani kôstka nezostala nespracovaná. Bohužiaľ, vysoké ceny realít spôsobili, že ľudia si k domom nemôžu často prikúpiť záhrady. Stavebných pozemkov taktiež ubúda a často aj na úkor bývalých sadov. Tie postupne miznú a ustupujú novým rodinným domom. Moderný človek totiž často nemá čas starať sa o sad. A tak plné košíky jabĺk môžu byť minulosťou. 
02.11.2020, Michaela Domanová
Dračia studňa je chránená prírodná pamiatka v Bielych Karpatoch s vodopádmi, ktoré vyniknú nielen na jar po roztopení snehov, ale aj v zime, kedy sa tu tvoria krásne ľadové cencúle. Napriek tomu, že ide o prírodný výtvor s najvyšším 5. stupňom ochrany, nepodarilo sa zamedziť poškodzovaniu penovca bezohľadnými ľuďmi, ktorí si odlamujú kúsky vzácneho kameňa a odnášajú ich do svojich domovov. Voda sa taktiež postupne kvôli klimatickej zmene vytráca. Dokedy tak budeme môcť obdivovať tento skvost prírody? 
02.11.2020, Sofia Sláviková
K úprave studničky sa musí pristupovať citlivo. Predovšetkým je nutné si uvedomiť, že v studničke žije veľké množsto živočíchov a prameň nie je určený len pre ľudí. Vybetónovaním jej okolia zmenším možnosť, aby vo vlhkom prostredí žili zvieratá, ktoré nám často určujú aj kvalitu vody. V mestách si však tento fakt ľudia neuvedomujú dostatočne a zo studničiek sa vytráca život. 
02.11.2020, Tomáš Blažej
PET fľašu musíme pred vyhodením do kontajnera na plasty vyčistiť od etikety a odstrániť z nej vrchnák. OMYL! PET fľaše pokojne odhoďte i s etiketou a vrchnákom. Obidve veci budú pri ďalšom spracovaní z fľaše odstránené. A nezáleží na tom, či je etiketa papierová alebo plastová. Čo je však dôležité – fľašu pred vyhodením stlačte, aby ste z nej odstránili vzduch a tým zmenšili jej objem. Fľaše majú síce nízku hmotnosť, ale ak nie sú stlačené, v kontajneri zaberajú zbytočne veľa miesta a potom platíte hlavne za odvoz vzduchu. 
02.11.2020, Sebastian Herdel
Rastliny zastupujú prírodu v našich domácnostiach a majú v nich nezastupiteľné miesto. Tešia nás nielen pri pohľade na ne, ale priaznivo vplývajú priamo na kvalitu nášho života. Rastliny v interiéri majú okrem neodmysliteľnej estetickej funkcie aj tú praktickú. Vďaka procesom fotosyntézy vytvárajú kyslík a okolité prostredie zbavujú nežiaducich látok, akými sú rôzne nečistoty a prach, tiež škodlivé toxíny z čistiacich prostriedkov, lakov a farieb, ktoré nás denno-denne obklopujú. Je potvrdené, že niektoré rastliny dokážu pohltiť až 90 % týchto nečistôt. Čo nám však dá umelá rastlina? 
02.11.2020, Michaela Danišová
Cigaretové ohorky patria k najčastejším odpadom, ktoré môžeme nájsť len tak pohodené na ulici. Sú doslova všade. Zostávajú bilióny cigaretových filtrov, z ktorých iba jedna tretina je odhodená do koša. Zvyšok končí pohodených na chodníkoch, v tráve a pod oknami. Človek si ich však začne pod nohami všímať až vtedy, keď ho k tomu donútia okolnosti. Ako je napríklad celosvetová pandémia korona vírusu. Cigaretové ohorky totiž často berú do rúk malé jedno či dvojročné deti. Obyčajné "špaky" môžu preniesť vírus aj na deti a následne na ich rodičov. Urobme teda všetko preto, aby špaky z našich chodníkov zmizli. 

Všetky príspevky OPEN

 

VIAC NA 

www.mladireporteri.sk

Projekt Objektív 21: Mladí reportéri pre občiansku spoločnosť je podporený z programu ACF - Slovakia, ktorý je kofinancovaný z Finančného mechanizmu EHP 2014-2021. Správcom programu je Nadácia Ekopolis v partnerstve s Nadáciou otvorenej spoločnosti Bratislava a Karpatskou nadáciou.