V Bolešove našli recept na minimalizáciu odpadu
Skládka Luštek - najväčšia na Považí, pohľad smerom na Bolešov. Foto: Marius Pedersen

V Bolešove našli recept na minimalizáciu odpadu

Čitajte tiež


Skládka Luštek - najväčšia na Považí, pohľad smerom na Bolešov. Foto: Marius Pedersen

Slovenské domácnosti produkujú stále viac odpadu, a to aj napriek triedeniu. Obrovskú záťaž spôsobujú jednorazové obaly a celkovo konzumný životný štýl. Kde sa budú tieto odpady ukladať potom, ako sa vyčerpá kapacita skládok? Tento problém intenzívne riešia aj obce na Strednom Považí.

Napriek tomu, že osveta prispieva k zlepšenému triedeniu, množstvo odpadu stále rastie. Veľký nápor odpadu pociťuje aj skládka Luštek, situovaná neďaleko obce Bolešov. Odborníci odhadujú, že jej životnosť je približne 8 rokov. Ďalšie riešenie sa však zatiaľ nenašlo, pretože nikto nechce mať skládku vo svojom chotári. Čo môžu obce v tejto situácii robiť? 

Bolešov hľadá iné cesty

Príkladom dobrej praxe nakladania s odpadom je obec Bolešov pri Dubnici nad Váhom. Odpad vyprodukovaný v tejto obci sa snažia roztriediť a minimalizovať. „Každý týždeň robíme separované zbery, avšak niektoré druhy odpadov, napríklad papier, stále rastú,“ priblížil starosta obce Martin Rác.

V rámci zberu odpadu v obci Bolešov zaviedol starosta vrecový zber. Funguje na báze kupovania žetónov, ktoré predstavujú určitý počet vriec na smeti. Ak sa občanom vrecia počas roka minú, majú možnosť si dokúpiť ďalšie žetóny. 

Obec má však stále problém s verejným kompostoviskom. Zhromažďujú na ňom pokosenú trávu, krovie či iné biologicky rozložiteľné materiály. „Vždy je na ňom pracovník, ktorý kontroluje prísun odpadu. Avšak je ťažké korigovať, čo všetko tam vo výsledku skončí,“ konštatuje starosta Bolešova Rác.

Inovatívne riešenie z Košece

Vo väčšine obcí na Slovensku sa ľudia síce už naučili odpad triediť, ale množstvo komunálneho odpadu stále neklesá. Príkladným riešením je zavedenie elektronickej evidencie v Košeci. „Ľudia sa pred zavedením systému vôbec nezamýšľali nad tým, koľko smetí vyprodukujú. Vďaka nemu sú nútení nielen rozmýšľať nad triedením, ale aj nad množstvom odpadu,“ špecifikuje Kurinec.

Vďaka tomuto opatreniu klesol objem komunálneho odpadu v tejto obci až o 20%. Podstata tohto systému spočíva v tom, že jednotlivé domácnosti majú rôzne nastavenú taxu podľa ich produkcie odpadu. Konkrétne sa čiastky pohybujú od 11,25 € do 25 € za rok.

Nízke poplatky Slovákov nemotivujú

„Cena za skládkovanie na Slovensku je v porovnaní s inými európskymi štátmi veľmi nízka,“ uvádza Katarína Kretter zo spoločnosti ENVI-PAK. Ako ďalej dodala, poplatok je mnohokrát účinnejšia motivácia než varovanie pred klimatickou zmenou. Preto je u nás možné očakávať stále zvyšovanie poplatkov za skládkovanie, ako jeden zo spôsobov zmenšovania objemu odpadu.

Meno autora/autorov: 
Mária Jánošíková, Michal Mazánik, Krisztina Kocsis
Vek autora/autorov: 
18
Škola: 
C.S.Lewis Bilingválne Gymnázium, Střední škola Kostka s.r.o.