Mladí reportéri pre životné prostredie

Na zmenšovaní negatívnych dopadov zmeny klímy sa môžu podieľať všetky mestá a obce tým, že budú udržateľne hospodáriť so zrážkovou vodou. Zelená strecha na škole, fontána v meste či dažďová záhrada- to je len niekoľko príkladov využitia dažďovej vody zo slovenských miest. Pre samosprávy môže byť motivačná aj ekonomická stránka.

Za odvod dažďovej vody, takzvané stočné, platíme všetci. Bez ohľadu na to, či ju využívame, alebo nie. Na Slovensku je využitie dažďovej vody zatiaľ však viac otázka ekologického vnímania ako ekonomická záležitosť. „Ceny vody sú u nás zatiaľ regulované. To znamená, že ľudia platia za odvod vody zo spevnených plôch  nejaké peniaze. Ešte stále sú tie peniaze však veľmi malé na to, aby začali rozmýšľať, ako túto vodu využiť,“ povedala Martina Paulíková, programová manažérka súťaže PRE VODU v Nadácii Ekopolis. Kým pri rodinných domoch a bytoch sa suma pohybuje v desiatkach eur, samosprávy a veľké spoločnosti platia za jej odvod niekoľkonásobne viac. Vtedy začína byť využitie zrážkovej vody o čosi zaujímavejšie. Podľa slov Paulíkovej by mesto Zvolen malo za spevnené plochy- chodníky, cesty, strechy - platiť 150-tisíc eur ročne. Obrazne povedané, tieto peniaze putujú do kanalizácie spolu s vodou, ktorú vieme ako domácnosť, obec či firma využiť.

Aj napriek faktu, že Slovensko nemá o pitnú vodu zatiaľ núdzu, využívanie tejto alternatívy je pre mestá namieste. Klimatické zmeny túto samozrejmosť pomaly menia. Mesto Levoča prihliada aj na túto skutočnosť, a tak vytvorilo projekt na zadržiavanie zrážkovej vody. „Vybudovanie vodozádržných opatrení mestu prinesie výsledky zmierňovania negatívnych dopadov zmeny klímy v environmentálnej, sociálnej, ekonomickej aj bezpečnostnej oblasti,“ informovala o očakávaniach projektu Zuzana Beregházyová, projektová manažérka z Mestského úradu v Levoči. Projekt sa bude realizovať v areáli nemocnice, kde v súčasnosti nie je vybudovaná dažďová kanalizácia a voda sa odvádza do tej verejnej. O zámeroch informuje projektová správa, kde sa uvádza, že „časť dažďovej vody bude možné využiť aj na údržbu verejnej zelene v areáli nemocnice. Okrem zachytávania dažďovej vody do zbernej nádrže sa v priestoroch areálu nemocnice vybudujú dažďové záhony“.

Zachytávanie zrážkovej vody odľahčí nielen spotrebu tej pitnej, ale aj potrubia a čističky odpadových vôd v mestách. Na Slovensku máme spoločnú, jednotnú kanalizáciu pre vodu dažďovú a pre takzvanú čiernu, splaškovú vodu. Pri väčších dažďoch sa stáva, že kanalizácia jednoducho nestíha. Je projektovaná pre určitý počet obyvateľov a určité množstvá vody. „Pri prívalových dažďoch sa stáva, že voda zahltí kanalizáciu a môže vyplaviť čističku. Vyplaví z nej baktérie, ktoré rozkladajú znečistenie a tým pádom sa stáva nefunkčnou,“ informovala Paulíková. Preto sa v mestách využívajú takzvané odľahčovacie komory. Ide o nádrže, ktoré vodu vypúšťajú priamo do rieky, avšak aj so všetkými splaškami, napríklad toaletným papierom. Tento scenár taktiež nie je ideálny a práve preto sa pristupuje k využitiu zrážkových vôd. „Kapacita a prietok čističiek odpadových vôd ,ako aj verejných kanalizácii, je obmedzená, a často po vyjadrení PVPS si musia odberatelia, respektíve producenti riešiť odvádzanie zrážkových vôd iným spôsobom,“ ozrejmil ďalší scenár Richard Friga, vedúci zákazníckeho útvaru z Podtatranskej vodárenskej prevádzkovej spoločnosti (PVPS).

Jednou z možností je teda zadržiavanie vody vo forme dažďovej záhrady. Takéto projekty sa dajú dobre realizovať v školských areáloch, kde naberajú aj edukačný rozmer. Ide vlastne o zníženiny s priepustnou pôdou, drenážou a rastlinnou výsadbou na zachytávanie zrážkovej vody, ktorá priteká zo spevnených nepriepustných plôch ako sú strechy, chodníky, či ihriská. Technická akadémia v Spišskej Novej Vsi takúto záhradu na svojom pozemku už má - vodu zachytáva priamo zo strechy telocvične. Podľa projektovej správy je táto záhrada schopná zachytiť viac ako 11 m3  vody a zvyšná je odvádzaná bezpečnostným prepadom do kanalizácie.  Tento projekt bol pilotný, v roku 2021 však plánujú pokračovať s ďalším využitím zrážkovej vody. Plán ozrejmil Peter Malučký, zástupca riaditeľa Technickej akadémie: „Voda bude zachytávaná samotnou vegetáciou strechy, pri väčších zrážkach zachytávaná do retenčných nádrží a spätne využívaná na udržateľnosť vegetácie ma streche počas suchších období a udržiavanie parku školy.“ Ako výhody projektu uvádza kultiváciu prostredia, pedagogický rozmer, ekonomiku a znižovanie podielu náročnosti odvádzania zrážkových vôd do verejnej kanalizácie. Nevýhodou môže byť náročná údržba systému.

Ukážkovým príkladom pre slovenské mestá sa stal už spomínaný Zvolen, ktorý využíva zrážkovú vodu aj v mestských inštitúciách. S projektami vodozádržných opatrení začali už v roku 2014. Ako túto vodu využívajú, ozrejmila Paulíková: „Okrem dažďových záhrad a jazierok vodu využívame aj na splachovanie na mestskom úrade. Voda zo zvolenskej univerzity ide taktiež do podzemných nádrží a odtiaľ do fontány, kde sa dá behať či kúpať. Z iného projektu sa bude budovať zelená strechu na obchodnom dome, odkiaľ voda poputuje do blízkych mokradí.“ Zelená strecha je v súčasnosti vybudovaná už na autobusovej stanici vo Zvolene.

Mesto Spišská Nová Ves takéto vodozádržné opatrenia nemá vybudované. Dôvodov je hneď niekoľko. Jedným z nich je aj rozsiahla pamiatková zóna, kde nie je možné podzemné zariadenia umiestniť. Ďalší dôvod objasnil Tomáš Hamráček, vedúci oddelenia komunálneho servisu, MsÚ: „Mesto Spišská Nová Ves má účasť v PVPS,  a preto má veľké úľavy z platby stočného. Teda z ekonomického hľadiska to nie je pre mesto až také zaujímavé.“ Avšak na polievanie mestskej zelene a kropenie cestných povrchov mesto využíva vodu z rieky Hornád. Výtokový stojan je zriadený na Sadovej ulici, odkiaľ sa voda čerpá v prípade potreby. Aj keď mesto priamo tento zdroj vody nevyužíva, podporuje projekty v okolí. „Mesto bezplatne poskytlo pozemky vo svojom vlastníctve Obci Hnilec, čím vytvorilo podmienky pre realizáciu jej vodozádržných intervencií,“ informovala Darina Paveleková, vedúca referátu rozvoja mesta.  Podľa slov Hamráčka sa mesto do budúcna nebráni projektom na zachytávanie a použitie dažďovej vody vo vhodnej lokalite.

Využívanie zrážkovej vody má teda viacero výhod. Jej zadržiavanie pozitívne ovplyvňuje miestnu mikroklímu, podporuje malý vodný cyklus a pomáha aj v boji proti suchu. Okrem environmentálnych benefitov šetrí náklady na vodné a stočné. Nezanedbateľným ostáva fakt, že znižuje spotrebu pitnej vody, ktorá sa pre klimatické zmeny stáva čoraz vzácnejšou.