Žijeme v rodinnom dome so záhradou. V nej pestujem zeleninu a ovocie ekologicky – bez chémie. Zelenina nemá také veľké rozmery ako v obchode, ale je oveľa zdravšia a chutí vynikajúco. Na jej polievanie zachytávame dažďovú vodu do suda.
Dobré vzťahy medzi susedmi sú na nezaplatenie. Môžeme sa s nimi deliť s prebytkami so záhrady, pričom zeleninu a ovociepestujeme bez pesticídov. Aj takto môžeme chrániť životné prostredie.
Každý pondelok máme v školskej jedálni vegetariánsky obed. Pani kuchárky varia výborné jedlá, aj tie bez mäsa a jedlo je vždy kvalitné. Všimol som si, že niektorí spolužiaci vymenili sladký džús za vodu z vodovodu.
Spojená škola internátna v Námestove organizovala deň zdravej výživy, v rámci ktorého prezentovala obyčajný ľuľok zemiakový, pre verejnosť známejší ako zemiak.
Svetelné znečistenie mení cirkadiálny rytmus ľudí aj zvierat, zhoršuje ich zdravotný stav, prispieva k zvyšovaniu CO2, je energeticky náročné a narušuje ekosystém, v ktorom sa nachádza. Zdroj svetla sa nachádza vo vzdialenosti 8 km od miesta fotografovania a pri zamračenom počasí je viditeľný až z 50 km vzidaleného mesta. Záber je zostrojený po úplnom zotmení, v noci, z balkóna rodinného domu. Pre posúdenie intenzity svetla - na balkóne je možné si čítať bez pridania ďalšieho osvetlenia. Problém prebehol aj cez sociálne siete, ľudia popisovali dopad, ktorý svetelná simulácia letných dní počas celého roka formou umelého osvetľovania má. Producent ho komentoval tvrdením, že používa svetelné štíty a tak svetlo neškodí. Svetelný prečin na ekosystéme u nás zatiaľ nemá trestnú sadzbu a tak sa javil ako nepostihnuteľný. Vyriešila ho energetická kríza.
Zdroj informácií : https://www.eionet.europa.eu/etcs/etc-he/products/etc-he-products/etc-he-report-2022-8-review-and-assessment-of-available-information-on-light-pollution-in-europe
Slnečné záhrady simulujú osvetlením letné dni, aby produkovali paradajky po celý rok. Aký je dopad na ľudí a prírodu v okolí?
Vnútrozemské slaniská a slané lúky sú územia, kde často rastú vzácne druhy rastlín.
11-ročná Simona cestou zo školy stretla matku so synom, ktorí vyberali zo žĺteho kontajnera zálohované fľaše a plechovky. Ich odovzdanie do automatu im zabezpečí financie na stravu. Mladá reportérka im priniesla PET obaly, ktoré sa nechce žiakom odnášať do vzdialených automatov a tak zorganizovali ich zber priamo v škole do špeciálnej nádoby, raz do týždňa ich odnášajú a peniaze darujú.
Od 1.1. 2022 bol na Slovensku spustený systém zálohovania plastových obalov a plechoviek na nápoje. Dajú sa kúpiť všade, vrátiť ale len vo vymedzených automatoch, ktoré sú ale často aj kilometre vzdielané. Navyše, automatov je málo a bývajú plné. Ľudia tak hádžu obaly v lepšom prípade do kontajnerov na plasty, ktorých je dostatok, alebo len tak na zem.
Pri odchode zo školy si reportérka všimla matku s dospelým synom, ktorí mali veľké tašky a zastavili sa pri kontajneri. Ukázalo sa, že sa snažia zachrániť mierne pokrčené, no nie znehodnotené obaly. Tie potom odnášajú a v automate menia za finančný obnos na kúpu potravín.
Keďže v škole zhromažďujú práve zálohované obaly z bufetu, ktoré žiaci nepovažujú za efektívne nosiť do vzidaleného automatu, vrátila sa reportérka do školy a priniesla im nepoškodené obaly vo vreci. Poďakovali sa a dohodli, že v konkrétnom čase budú reportéri prinášať nazbierané obaly ku kontajneru, kde sa stretnú a odovzdajú im ich.
Obaly, ktoré sú žiakom v škole "na ťarchu" sú tak pomocou pre tých, ktorí si za ne zabezpečia základné potraviny. Reportéri sa rozhodli vymyslieť systém, ktorí by takto pomohol viacerým a viacerých miestach.
Žena so synom, ktorí nemajú dostatok finančných prostriedkov, pátrajú v kontajneri po zálohovaných obaloch. Každý cent za vrátenie sa počíta.
Už v roku 2019 celosvetová správa o hmyze uviedla, že viac než 40 % druhov hmyzu je ohrozených vyhynutím. Správa poukázala aj na to, že sa jedná aj o veľké množstvo opeľovačov, od ktorých je priamo závislá úrodnosť a kvalita na opeľovaní závislých plod&
Pestovanie kvetov v rozvojových krajinách, ako napríklad Keňa, ponúka prácu viac ako pol milióna obyvateľom, avšak za najnižší možný plat, ktorý je garantovaný štátom. Najčastejšie takúto prácu vykonávajú ženy. Pred sviatkami - Sv. Valentín či MDŽ - pracujú aj viac ako 16 hodín denne.
Kvety sa chemicky upravujú látkami, ktoré môžu byť pre človeka nebezpečné a v Európe a USA sú dokonca zakázané. Pracovníčky častokrát nemajú na sebe ani len rukavice a práca v tomto toxickom prostredí často vedie až k tomu, že tehotné ženy potratia alebo ich narodené deti trpia rôznymi poruchami.
Na vypestovanie jednej ruže v Keni sa spotrebuje 5 litrov vody. Keď si kúpite kyticu z 5 ruží, už je spotrebovaných 25 litrov. Ženy samy prístup k pitnej vode nemajú. Za celý rok sa z Kene do EÚ vyvezie 160 000 ton kvetov... Koľko je to vody ročne? A koľko žien dostane nespravodlivú mzdu?
Čo tak obdarovať ženy inak? Vymeniť vecné dary za skutočnú pomoc manželke v domácnosti, či s deťmi. Nájsť iný spôsob, ako podporiť rozvojové krajiny. Je na mieste hľadať alternatívy pod značkou Fair Trade či GGN (certifikované farmárstvo) a nahradiť tak kúpu ruží v supermarketoch za minimálne ceny takými, kde je garantované, že pracovníčky dostávajú zaslúženú mzdu a pracujú v bezpečných podmienkach.
V čase sviatkov idú kytice "za lacný peniaz" na odbyt.
Mladí reportéri pre životné prostredie yreslovakia@gmail.com, facebook: Mladí reportéri pre životné prostredie
