15. Život na pevnine

Skončí sa pokoj v trenčianskej ZátOKe pOKoja?

Výstavba športového areálu v ZátOKe pOKoja v Trenčíne, ktorú v marci schválilo mestské zastupiteľstvo, môže podľa aktivistov narušiť prírodný charakter územia, upozorňujú tiež na niektoré nedostatky projektu. 

Prírodná lokalita v krajskom Trenčíne, ležiaca v širšom centre mesta, bola dlho zanedbávaná a znečistená. Situácia sa zmenila v roku 2011, keď sa o priestor začali starať aktivisti pod hlavičkou Centra environmentálnych aktivít (CEA).

Potrebujeme sa navzájom

Ak by nebolo včiel a opeľovačov, zmizlo by až 80 percent druhov rastlín a 75 percent plodín, ktoré pestujeme, je závislých práve na opeľovačoch. Pesticídy, ale aj odlesňovanie, klimatická kríza či nedostatok kvetov okolo nás zapríčinili, že v posledných rokoch zmizlo takmer 37 percent včelích druhov a obrovské množstvo iných opeľovačov. (vyjadrenie europoslanca Hojsíka) Pritom im dokážeme pomôcť - stačia rúrky s prekrytou zadnou časťou, dostatok potravy (nestriekaných kvitnúcich rastlín od skorej jari), voda a blato, z ktorého murujú a potom už pomáhajú oni nám - stanú sa vernými spoločníkmi, vďaka ktorým bude úroda na našej záhrade z pohľadu opeľovania zabezpečené. Murárky totiž, na rozidel od včiel medonosných, ktoré vždy idú k najväčšiemu zdroju peľu, ostávajú pracovať na mieste, kde žijú, nezalietavajú. Okrem toho nemajú žihadlá a sú príjemnými spoločníkmi, tkorí sa nechajú sledovať. Aj vďaka tomu bolo možné odfotiť ich len mobilom, bez techniky umožňujúcej fotiť rýchly hmyz. Momentálne sa stali natoľko vzácnymi, že ich kukly sa predávajú aj s rúrkami, kde vedia žiť, za drahé peniaze v obchodoch so záhradkárkskymi potrebami.

 

Samotárske včely sú stále vzácnejšie. treba im pomôcť, aby prežili. Stačí málo - vytvoriť im miesto pre život, trochu vody a blata a kvitnúca záhrada vďaka ich usilovnej prosperuje a rodí.

Meno autora/autorov: 
Júlia Noščáková, Ella Radimská

Čo po nás ostane

V Bratislave sú známe prírodné miesta preťažované vysokou návštevnosťou. Obzvlášť počas Covidového obdobia sa na nich stretávali doslova davy ľudí.

Na tomto mieste, kde na Devínskej hlavici roky bola raketová ruská záklaňa, ktorej ruiny tu ostali tiež, začal popri lesných chodníčkoch tvoriť umelec jaroslav Belo Belliš prírodné "inštalácie", ktoré sú na rodziel od toho, čo tam zanechávajú návštevníci, nielen potešením oka a podnetom na zamyslenie, ale najmä sú prírodné a trvalo udržateľné.

Napríklad kôru buku, ktorú ľudia pred rokmi miestami dorezali svojimi iniciálmi, vyzdobil ílovou pôdou z tohto miesta. Zmiešal ju s vodou, vytvoril blato a takto vyrobenou hlinkou ozdobil niekoľko stromov do výšky cca 3 metrov.

Pri častých prechádzkach návštevníci sledovali a komentovali, ako sa postupne výzdoba stráca a šírili na sociálnych sieťach fotky inštalácii a svojich selfie s nimi, čím sa odkaz udržateľnosti šíril v podaní rôznorodých ľudí ďalej a ďalej a priťahoval veľkú pozornosť. Niekedy aj jednoduché dielo dokáže takto dostať k ľuďom (cez nich samých) odkaz udržateľného života. 

Na mieste, kde sú zbytky raketovej ruskej základne, v lese, umelec pravidelne robí inštalácie, ktoré ľudí prekvapia cestou na výlet a vyvpolávajú nečakané zamyslenia nad udržateľnosťou

Meno autora/autorov: 
Ella Radimská, Hana Noščáková

Cesta za vrátením zálohovaných PET obalov a plechoviek na nápoje

Od 1.1.2022 za nápoje, balené v PET obaloch a plechovkách, zaplatíme 15 centov pri ich kúpe. Ak tieto obaly vrátime, vrátia nám záloh. V školskom budefe CZŠ Narnia sa predávajú zálohované PET fľaše, ale najbližší automat je cca km od školy.  Preto umiestnili zbernú nádobu pre všetkých, ktorým sa nechce chodiť. Fľaše a plechovky zberajú, odnášajú a peniaze dávajú na podporu dieťaťa so znevýhodnením.

Meno autora/autorov: 
Simona Gerhátová, Zuzana Chamrazová, Monika Mikesková, Laura Foldes
Veková skupina: 
11-14
Vek autora/autorov: 
11,11, 11, 11
Škola: 
CZŠ Narnia, Beňadická 38, Bratislava

Kde je vôľa, tam je cesta

Automat na zálohované fľaše je novinkou priateľskou k deťom aj dospelým. Zvulky, ktoré vydávajú, spôsob akým fľaše vhadzovať a ako dostať lístok na vrátenie zálohu, sú pre všetkých zatiaĺ novinkou. Dospelí sa ich učia ovládať spolu s deťmi a prekonávajú tak neistotu.

Automa na zálohované fľaše spolu objavujú mamička aj dieťa. Z výšky jeho očí má možnosť bezpečne skúšať, ako funguje.

Meno autora/autorov: 
Laura Földes, Natália Pospiš, Zuzana Chamrazová

Čo sa v mladosti naučíš ...

Na bratislavských cestách nie je pre cyklistov celkom bezpečné jazdiť. Dokazuje to množstvo pribúdajúcich nehôd, v ktorých  cyklista ťahá medzi autami "za kratší koniec". Bratislavská MHD umoňuje aj prepravu bicyklov a posúva tak cyklistov bližšie k začiatkom cyklotrás, alebo im dáva možnosť prepraviť sa tam, kde chcú s cyklistikou začať. Aj v tomto prípade otec s deťmi nezvolil ľahšiu cestu autom, ale vybrali si MHD, kde sa chlapci učia, ako byť súčasťou "nežnej mobility".

Otec s dvomi synmi sa v bratislavskej MHD vezú spolu s bicyklami k východisku výletu. Nežná mobilita odmalička.

Meno autora/autorov: 
Júlia Noščáková, Ella Radimská

Kamošky

Počas európskeho týždňa opeľovačov sa žiačky dozvedeli, že biodiverzita v meste aj na detských ihriskách môže byť naozaj veľká: ihriská s blatom, pieskom a odkrytými časťami hliny a zároveň kvitnúcimi rastlinami, kríkmi a stromami, možu byť skvelým bydliskom pre opeľovače. V škole sa už pár rokov snažia o návrat opeľovačov na pozemok školy.. Jeho biodiverzitu totiž v minulosti z nevedomosti zničili veľmi rýchlo - úpravou sídliskovej zelene na nízko kosený trávnik a odvozom všetkej biohmoty z areálu tak, aby človek mal bezpečný výhľad a prehľad v priestore bez prekážok, sa plocha stala mŕtvou sídliskovou suťou s umelo zavlažovanou trávou. Bolo to pohodlné pre ľudí a bezpečné pre deti. A hoci po uvedomení si chyby prevzali zodpovednosť a začali cielene pracovať na tom, aby priestor mal naozaj veľkú biodiverzitu, návrat opeľovačov bol pomalý. Táto včielka je po troch rokoch prvá, ktorú videli vyliezť spod zeme a ktorá si pomýlila čiapku s kvietkom. Žiačky veľmi potešila. Otec i dedko jednej z nich sú včelári a ukazujú jej aj rôzne druhy iných včiel, nielen tie medonosné a práve samotárky považujú vždy za vzácnych obyvateľov našej záhrady.  

Táto včielka samotárka si v školskej záhrade pomýlila čiapku s kvietkom. Po troch rokoch prvá, ktorú videli vyliezť spod zeme.

Meno autora/autorov: 
Zuzana Chamrazová, Monika Mikesková, Laura Földes

Temná stránka zimného osvetľovania skleníkov

Asimilačné osvetlenie skleníkov je spôsob, ako zabezpečiť pestovanej zelenine podmienky rastu a zeleniny počas celého roku, teda aj v zime.

Napriek využitiu studeného LED osvetlenia, ktoré je šetrnejšie, svetelný smog ním tvorený radikálne mení životné prostredie rastlinám a živočíchom (teda aj človeku), závislým od denného cyklu svetla a tmy a spôsobuje problémy - s oddychom, spánkom, ochranou pred predátormi. Tie majú dopad na zdravie.

Paradoxne tak zelenina, ktorú ľudia pestujú pre zdravý životný štýl po celý rok, má negatívny dopad nielen na ich zdravie, ale rovnako aj na všetko živé v okolí niekoľkých km od zdroja osvetlenia. 

Meno autora/autorov: 
Júlia Noščáková, Ella Radimská a Hana Noščáková
Veková skupina: 
15-18
Vek autora/autorov: 
16, 15, 18
Škola: 
OA Račianska, Bratislava a Gymnázium L.Novomestského, Bratislava, SOŠPG Bulllova, BA