Nový projekt v Trenčíne môže zachrániť zvieratá, čas i financie
Zachránené mláďatá straky pracovníkom Štátnej ochrany prírody CHKO Biele Karpaty. Autor: Michal Pádivý

Nový projekt v Trenčíne môže zachrániť zvieratá, čas i financie


Zachránené mláďatá straky pracovníkom Štátnej ochrany prírody CHKO Biele Karpaty. Autor: Michal Pádivý

Pracovníci pohotovostnej linky CHKO Biele Karpaty denne zaznamenávajú od občanov prípady nájdenia poranených zvierat. Len za uplynulý polrok ich do záchrannej stanice v Ratnovciach umiestnili vyše päťdesiat. Tá je však od správy CHKO vzdialená cez šesťdesiat kilometrov a má takmer permanentne naplnenú kapacitu.Trenčín preto uvažuje nad zriadením vlastnej záchrannej stanice v meste. Ušetril by sa tak čas i financie nielen pracovníkom Štátnej ochrany prírody, ale aj mestským policajtom.

Podľa slov hovorkyne mesta, Eriky Ságovej, s iniciatívou na založenie záchrannej stanice prišiel mestský poslanecký klub po rozhovoroch so Správou CHKO Biele Karpaty. Dôvodov, prečo by mala v Trenčíne vzniknúť, je hneď niekoľko. „Za prvé - kvôli kapacite. Aj tie existujúce záchranné stanice, do ktorých my zvieratá vozíme, to často nezvládajú. Keby vznikla takáto stanica, tak by nám to ušetrilo čas na prevoz a aj pohonné hmoty,“ hovorí Soňa Štefaniková, zoologička zo Správy CHKO Biele Karpaty.  Najbližšie záchranné stanice sú vo vzdialenosti viac ako šesťdesiat kilometrov, a to v Ratnovciach, v zoologickej záhrade v Bojniciach a Brezovej pod Bradlom. 

Iniciatívu na vznik tejto stanice víta aj mestská polícia v Trenčíne, ktorá musí preveriť každý podnet, týkajúci sa nájdenia zraneného alebo uhynutého zvieraťa. „Pre nás by to bolo veľké plus. Skrátil by sa tým čas transportu zvieraťa alebo príchodu ‚záchranára‘. Aj šanca na prežitie zvieraťa je potom väčšia,“ rozpráva Igor Zajaček, zástupca náčelníka Mestskej polície Trenčín.

V akom časovom horizonte by stanica mohla vzniknúť, zatiaľ nie je známe. Projekt je len v rovine úvah a debát v mestskom zastupiteľstve. Mesto Trenčín sa však tomu nebráni, ale po rozhovoroch s hlavným architektom sa zatiaľ uvažuje skôr o okrajovej časti mesta, konkrétne o Kubrickej doline. „V každom prípade si myslíme, že by jej umiestnenie bolo vhodnejšie v obci ako v meste, už len preto, že ide predovšetkým o divé zvieratká, ktoré naozaj nepotrebujú hluk a ruch mesta,“ odôvodňuje výber lokality Erika Ságová. Pre jej výstavbu zatiaľ chýba to najdôležitejšie, a to záujemca, ktorý by stanicu zriadil a prevádzkoval.

Podľa slov zoologičky, najčastejšími prípadmi zranených zvierat sú rôzne druhy vtákov, ježkovia a netopiere. Líši sa to aj podľa sezóny. A čo by mal človek robiť, ak poranené zviera nájde? Prvým znakom, kedy by sme mali spozornieť, je netradičné správanie živočícha. „Hneď volať, buď na najbližšiu správu alebo aj na 112. Ak máte možnosť, dajte zviera do kartónovej krabičky, aby bolo v tme a v kľude. Keď sa dá, zostaňte na mieste alebo po dohode sa dá zviera doniesť na iné miesto. Nesnažte sa ošetrovať sám, nekŕmiť a určite nepodávať kravské mlieko,“ radí Soňa Štefaniková.  

 

Meno autora/autorov: 
Adriána Henčeková
Vek autora/autorov: 
22
Škola: 
Fif UK BA