Mladí reportéri pre životné prostredie

Textilný priemysel znečisťuje planétu nielen vo fáze výroby a likvidácie, ale aj vo fáze používania, kedy sa pri praní uvoľňujú textilné vlákna a farbivá do odpadových vôd.  Podľa stránky Odpady.sk za rok vznikne takéhoto odpadu približne 92 ton, z čoho však len 1% odpadu sa zrecykluje. Konzumný spôsob života nás láka mať viac a vždy všetko moderné, podľa aktuálnej módy. Je to však správna cesta? Čo s vynoseným oblečením a iným textilom ďalej, ako minimalizovať odpad, ktorý pri tom vzniká? 

Textilný odpad je odpad, vznikajúci z oblečenia, obuvi, textilných materiálov a iných textilných produktov ako sú hračky, či čalúnený nábytok, ktoré už nie sú použiteľné alebo žiaduce.
Možností, kam vyhodiť staré oblečenie či obuv je viacero, dá sa zaniesť na zberný dvor, alebo do zberných nádob rozložených v mestách. V meste Sládkovičovo sa týmito spôsobmi za uplynulý rok vyzbieralo celkom 21 ton oblečenia, ktoré sa následne odoslalo do spoločnosti Humana Slovakia – People to People. Tu však oblečenie nekončí, ale putuje do second handov, na spracovanie textilu, či do rozvojových krajín. Ďalší, veľmi obľúbený spôsob, ako sa zbaviť kúskov, ktoré už nenosíme, je predať ho cez internetové stránky.

Majiteľka odevného skladu Galanta, Erika Madár, radí: „Výhodnou voľbou môže byť aj charita, vďaka ktorej pomôžete rodinám v núdzi, či bezdomovcom.“ Ak už oblečenie nie je vhodné na nosenie, môže sa znovu použiť na výrobu nových produktov, čo prispieva k udržateľnosti a minimalizácii. Recykláciou textilu sa na Slovensku zaoberá napríklad firma Sk-tex, ktorá vyrába produkty z recyklovaného materiálu, ako napríklad izolácie. Takto ušetrí priemere ročne až 3 500 ton textilu. Ďalšou je firma sobi.eco, ktorá sa zaoberá výrobou obalov na elektroniku. Zo starého odevu vznikajú obaly na iPad, tablet, či notebooky, ale aj dámske tašky, či obaly na okuliare, peňaženky a podobne. „Nakupujeme už hotové recyklované látky od firmy v Čechách, ktorá spracováva slovenský a český textil,“ hovorí Mária Horváthová, zamestnankyňa sobi.eco.

Ako si však upcyklovať oblečenie sám? Katarína Peterová, ktorá na internete vystupuje pod menom laflorita, inšpiruje ľudí, ako obohatiť svoje kúsky a naďalej ich nosiť. Takisto usporadúva rôzne kurzy, kde sa ľudia učia šiť a prerobiť si už nevyužívané kúsky na niečo nové. Ďalší jednoduchý spôsob je používať v domácnosti staré bavlnené oblečenie ako handry pri upratovaní.

Na Základnej škole Karola Kuffnera v Sládkovičove sa už niekoľko rokov koná Zóna bez peňazí pod vedením pani učiteľky Lucie Vargovej. „Cieľom bolo potešiť deti, ktoré si mohli vybrať, čo sa im páčilo a zároveň odbremeniť planétu, a teda dať veciam novú šancu.“ Žiaci do zóny prinášajú rôzne oblečenie, či hračky a následne si môžu vybrať veci, čo sa im hodia bez toho, že by museli za tovar zaplatiť. Rodiny sa tak pre dobrú vec zbavia vecí, ktoré by inak skončili možno na skládke a tak im dajú ešte druhú šancu. Podobne sa tešia čoraz väčšej obľube dobrovoľníkmi, či organizáciami usporiadavané vzájomné výmeny oblečenia – takzvaný swap.

Veľkou zmenou má byť od roku 2025 novela zákona, ktorá ukladá obciam povinne zbierať textil. „Zber textilu by mal byť tak financovaný výrobcami v rámci rozšírenej zodpovednosti výrobcov,“ hovorí Katarína Kretter, riaditeľka pre komunikáciu spoločnosti OZV ENVI-PAK.

Medzi spotrebiteľmi je stále obľúbenejší nakúp oblečenia v second handoch alebo na bazároch. Oblečenie nielen dostane ďalší život, ale vďaka cenám je možné aj ušetriť. Ďalšou cestou môže byť podarovať oblečenie rodine, či známym, ktorí majú deti v podobnom veku.  Najlepšou voľbou je však minimalizovať svoje nákupy - odpoveďou by mohol byť kapsulový šatník. Ide o koncept, ktorý zdôrazňuje minimalizmus a kvalitu pri obliekaní. Zameriava sa na to, aby ste vo svojom šatníku mali malý počet ľahko kombinovateľných kúskov, ktoré budete nosiť dlhodobo. „Cieľom pri zakladaní takéhoto šatníka je v prvom rade nosiť to, čo doma máte, nájsť si vlastný štýl a nové veci si kúpiť vtedy, keď vám doma niečo chýba,“ odporúča na svojich stránkach Zuzana Šutová, blogerka o minimalizme.