Vnútrozemské slaniská a slané lúky sú územia, kde často rastú vzácne druhy rastlín.
8. Dôstojná práca a ekonomický rast
Zachránia kopytníky slovenské slaniská?
Tatry vs turizmus
Na workshope vo Vysokých Tatrách 2022 sme sa cestou na Popradské pleso zhovárali s odborníkmi v oblasti ochrany prírody o dopadoch turizmu na životné prostredie.

Na tŕňoch ustlané
Pestovanie kvetov v rozvojových krajinách, ako napríklad Keňa, ponúka prácu viac ako pol milióna obyvateľom, avšak za najnižší možný plat, ktorý je garantovaný štátom. Najčastejšie takúto prácu vykonávajú ženy. Pred sviatkami - Sv. Valentín či MDŽ - pracujú aj viac ako 16 hodín denne.
Kvety sa chemicky upravujú látkami, ktoré môžu byť pre človeka nebezpečné a v Európe a USA sú dokonca zakázané. Pracovníčky častokrát nemajú na sebe ani len rukavice a práca v tomto toxickom prostredí často vedie až k tomu, že tehotné ženy potratia alebo ich narodené deti trpia rôznymi poruchami.
Na vypestovanie jednej ruže v Keni sa spotrebuje 5 litrov vody. Keď si kúpite kyticu z 5 ruží, už je spotrebovaných 25 litrov. Ženy samy prístup k pitnej vode nemajú. Za celý rok sa z Kene do EÚ vyvezie 160 000 ton kvetov... Koľko je to vody ročne? A koľko žien dostane nespravodlivú mzdu?
Čo tak obdarovať ženy inak? Vymeniť vecné dary za skutočnú pomoc manželke v domácnosti, či s deťmi. Nájsť iný spôsob, ako podporiť rozvojové krajiny. Je na mieste hľadať alternatívy pod značkou Fair Trade či GGN (certifikované farmárstvo) a nahradiť tak kúpu ruží v supermarketoch za minimálne ceny takými, kde je garantované, že pracovníčky dostávajú zaslúženú mzdu a pracujú v bezpečných podmienkach.

V čase sviatkov idú kytice "za lacný peniaz" na odbyt.
Druhý dych v Hostinci u Klačkov
Pravda, ktorá sa nenosí
Dôsledkom dovážania oblečenia z chudobných krajín, kde ho šičky zhotovia za minimálnu mzdu pochádza z módneho priemyslu až 10% celkových emisií. Materiál, z ktorého je oblečenie vyrábané je nekvalitný a toxický. Jeho farbenie zapríčiňuje až 20% celkového znečistenia vôd, čím je i dôsledok nedostatku pitnej vody v krajinách, kde tieto textilné fabriky sídlia. Otváraním stále nových fast- fashion predajní, prichádzajú udržateľné lokálne prevádzky o potenciálnych zákazníkov a krachujú. Práve zákazníci si musia uvedomiť, akú hodnotu má oblečenie a svoju silu spotrebiteľa pri ochrane životného prostredia.

Slováci každoročne nakúpia 67 000 ton nového textilu. Z tohto množstva šatstva skončí viac než 80% na skládke odpadu.
Život teenagera na farme
Premýšľali ste niekedy o tom ako vyzerá život teenagera na farme? A je farmárstvo také idylické, ako sa zobrazuje v romantických filmoch? Zdenka (15) a Bruno (13) z Farmy pod Melichovou skalou na Podpoľaní vidia skôr nevýhody.
Doba covidová
Pandémia koronavírusu priniesla ohrozenie zdravia, sociálnu izoláciu, ekonomické straty.., ale aj nesmiernu obetavosť zdravotníkov a dobrovoľníkov, ktorí pomáhajú pri testovaní. Život v čase lockdownu zároveň ukázal, že životnému prostrediu spomalenie obrovského spoločenského tempa svedčí - menej sa lietalo, cestovalo, vyrábalo... Vie sa ľudstvo z krízy poučiť?

Pandémia koronavírusu je problém, ale aj príležitosť - záleží na uhle pohľadu.
Pomocník na kolesách
Zamestnanci zberného pomáhajú dotriediť odpad, ktorý prinášajú smetiarske autá. Aby pracovníci mali čo najdôstojnejšiu prácu, zamestnávateľ sa rozhodol zakúpiť vozidlo. To im zjednodušuje prácu a pohyb po areáli. Vozidlo využívajú na prenášanie odpadu, pracovného náradia a urýchlený presun k jednotlivým stanovištiam zberného dvora .
Na páse zamestnanci ručne roztrieďujú zložky kontajnerov na jednotlivé komodity. Tie sú vykupované a pokračujú ďalej na recykláciu, čo je základný krok ochrany klímy. Bez ľudí, ktorí si znečisťujú ruky kvôli pohodlnosti niektorých z nás, by ani ,,triedený“ odpad nemal možnosť recyklácie.

Špeciálne vozidlo uľahčuje manipuláciu s opadom na Zbernom dvore Technických služieb mesta Sládkovičovo.