Zabezpečenie udržateľných spôsobov spotreby a výroby

12.1 Uplatňovať 10-ročný rámec programov pre udržateľnú spotrebu a výrobu so zapojením všetkých
štátov na čele s rozvinutými štátmi, s prihliadnutím na rozvoj a schopnosti rozvojových štátov.
12.2 Do roku 2030 dosiahnuť udržateľné hospodárenie s prírodnými zdrojmi a ich efektívne
využívanie.
12.3 Do roku 2030 znížiť, v prepočte na hlavu, globálne plytvanie potravinami na maloobchodnej a
spotrebiteľskej úrovni na polovicu, a znížiť straty na potravinách v celom výrobnom a zásobovacom
procese, vrátane straty po zbere.
12.4 Do roku 2020 dosiahnuť také nakladanie s chemickými látkami a odpadmi počas celého ich
životného cyklu, aby bolo šetrné k životnému prostrediu, v súlade s dohodnutými medzinárodnými
rámcami, a výrazne znížiť ich uvoľňovanie do ovzdušia, vody a pôdy tak, aby sa minimalizovali
nepriaznivé dopady na ľudské zdravie a životné prostredie.
12.5 Do roku 2030 výrazne znížiť produkciu odpadov pomocou prevencie, redukcie, recyklácie a
opätovného používania.
12.6 Podporovať podniky, hlavne veľké a nadnárodné spoločnosti, aby prijali udržateľné postupy a
začlenili informácie o udržateľnosti do svojich pravidelných správ.
12.7 Presadzovať udržateľné postupy pri zadávaní verejných obstarávaní v súlade s národnými
politikami a prioritami.
12.8 Do roku 2030 zabezpečiť, aby ľudia na celom svete mali relevantné informácie a povedomie
o udržateľnom rozvoji a životnom štýle v súlade s prírodou.
12.a Podporovať rozvojové krajiny, aby posilnili svoje vedecké a technologické kapacity, a prešli tak
k udržateľnejšiemu spôsobu výroby a spotreby.
12.b Vytvoriť a zaviesť nástroje na sledovanie dopadov udržateľného rozvoja na cestovný ruch, ktorý
vytvára pracovné miesta a podporuje miestnu kultúru a produkty.
12.c Usmerniť neefektívne dotácie na fosílne palivá, podporujúce nadbytočnú spotrebu,
odstraňovaním pokrivenia trhu, v súlade s podmienkami v jednotlivých štátoch, okrem iného aj
prostredníctvom daňovej reštrukturalizácie a rušením týchto škodlivých dotácií tam, kde existujú, aby
bol zrejmý ich dopad na životné prostredie. Pritom je potrebné brať do úvahy špecifické potreby
a podmienky rozvojových krajín a minimalizovať možné negatívne dopady na ich rozvoj takým
spôsobom, ktorý bude chrániť chudobných a dotknuté komunity.