Udržateľný rozvoj

Je nás priveľa
Ešte pred dvesto rokmi bol vplyv človeka na prírodu takmer zanedbateľný. Odvtedy sa počet ľudí zväčšil viac ako trojnásobne a každý deň pribudne ďalších asi 180-tisíc. Priepasť medzi tými najbohatšími a najchudobnejšími krajinami sa pritom stále zväčšuje a za posledných päťdesiat rokov sa zdvojnásobila. V roku 2002 zarábali 3 miliardy ľudí menej ako 2 doláre denne, polovica svetovej populácie nemala a nemá prístup k zdravotnej starostlivosti.
Pojmy trvalá udržateľnosť (sustainability) a trvalo udržateľný rozvoj (sustainable development) sa začali používať začiatkom 70-tych rokov tohto storočia najmä v súvislosti s poznaním, že neobmedzený, resp. nekontrolovateľný rast akéhokoľvek typu (populácie, výroby, spotreby, znečistenia a pod.) nie je udržateľný v prostredí reálne existujúcich obmedzených zdrojov. Ľudská populácia si začala uvedomovať, že prírodné zdroje sú vyčerpateľné, životné prostredie zničiteľné, rozvoj zastaviteľný, život na Zemi pominuteľný. Toto poznanie viedlo k čoraz viac rozšírenému názoru, že model industriálnej civilizácie dlhodobo udržateľný nie je.
Medzníkom sa stal svetový ,,Summit Zeme” v Rio de Janeiro v roku 1992, kde sa 178 krajín sveta zhodlo na potrebe „udržateľného rozvoja“. Najvýznamnejší dokument, ktorý bol na tomto summite prijatý pod názvom Agenda 21 (link http://www.tur.sk/a21_clanok.stm), hovorí o prijatí globálnej zodpovednosti za spoluprácu v oblasti rozvoja a životného prostredia, hodnotí úlohu rôznych spoločenských skupín pri ich riešení a definuje nutné opatrenia, ktoré by viedli v celosvetovom meradle k trvalo udržateľnému rozvoju.
Zem iba spomienkou
Ako dosiahnuť, aby Zem takú, akú ju dnes vnímame, poznali aj naši vnukovia? Vraj: „Prírodu treba chrániť a vytvoriť dostatok prírodných rezervácií!“ Iní hovoria: „Obmedzme tvorbu odpadu a minimalizujme vplyv ľudstva!“ A ďalší: „Znížme objem používaných obalov, pesticídov a využime viac veternej energie!“ Jednoznačný návod pre svetlejšiu budúcnosť však neexistuje.  
Udržateľný rozvoj hovorí o rovnováhe medzi skutočnými potrebami spoločnosti a ochranou prírodných zdrojov. Spôsob nášho súčasného života závisí od mnohých podmienok, ako sú prírodné, ekonomické, kultúrne či technologické. Tie môžu environmentálne problémy zhoršovať alebo naopak zlepšovať vyhliadky ich riešenia. Predpokladom pre účinné a dlhodobé ozdravenie planéty je ozdravenie nás samotných. A to je beh na dlhú trať.
Generácie po nás
Znečisťujeme atmosféru, vysušujeme a degradujeme vodné zdroje, vyrábame tony odpadu, znižujeme populácie rýb a pestrosť biologickej diverzity. Ničíme si vlastné životné prostredie, svoje krajiny. Ako dlho ešte bude trvať táto situácia? Ako vravia ekológovia: ,,Trvalo udržateľný rozvoj neznamená, že sme zdedili Zem od našich rodičov, ale že sme si ju požičali od našich detí.”
 
Situácia na Slovensku:
 
Slovensko má spracovaný dokument Národná stratégia trvalo udržateľného rozvoja http://www.tur.vlada.gov.sk/data/files/950.pdf, ako aj Akčný plán trvalo udržateľného rozvoja v SR na roky 2005 – 2010. http://www.tur.vlada.gov.sk/748/akcny-plan-trvalo-udrzatelneho-rozvoja-v-sr-na-roky-2005-%E2%80%93-2010.php.
V skutočnosti však štátna politika trvalo udržateľný vývoj podporuje minimálne: Energetická politika v praxi podporuje namiesto šetrenia využívanie neobnoviteľných zdrojov energie, vrátane jadrovej. Odpadová politika nepomáha znižovaniu objemov odpadov, práve naopak. Obmedzuje vratné obaly a prispieva k neudržateľnému rastu najmä plastových odpadov. Dopravná politika nedostatočne podporuje cyklistickú dopravu. Potravinová politika nepodporuje potravinovú sebestačnosť, ale zvyšuje našu závislosť na dovoze a prakticky nepodporuje produkciu bio potravín pre domáci trh. Lesnícka politika pod zámienkou kalamít prispieva k rozkrádaniu dreva a k opakovaným aplikáciám postrekov, ktoré môžu byť nebezpečné pre ľudí a ich zdravie. Vodná politika prakticky neprispieva k oživovaniu vodných tokov a mokradí. Rovnako pokračujú developerské zásahy, výruby a odstrely zveri v národných parkoch, ale aj mnohé ďalšie zásahy, neprípustné z hľadiska udržateľnosti.
 
Nedostatočnú aplikáciu princípov udržateľnosti má žiaľ na svedomí tradične slabá pozícia Ministerstva životného prostredia SR, ktoré často nechráni záujmy ochrany prírody a krajiny, ale developerské, priemyselné a lobbystické záujmy. Ministerstvo má za sebou niekoľko veľmi vážnych káuz (najznámejšia je kauza s predajom emisií). Ochranári a mimovládne organizácie sú Ministerstvom ŽP často označované ako „nepriateľské“, čo ešte viac spochybňuje pozíciu tohto rezortu v očiach verejnosti.
 
Vážnou otázkou preto ostáva, akú krajinu a prírodu na Slovensku zanecháme našim deťom.
 
Dôležité konferencie a dokumenty 
1972: Štokholmská konferencia – prvá celosvetová konferencia o ochrane životného prostredia.
1973: Washingtonská konferencia o medzinárodnom obchode s ohrozenými druhmi.
1987: Report "Naša spoločná budúcnosť“ nórskej premiérky p. Brundtland, v ktorom predstavila myšlienku trvalo udržateľného rozvoja. 
1987: Montrealský protokol o ochrane proti ozónovej diere.
1989: Bazilejský dohovor o nebezpečných odpadoch.
1992: Svetový summit v Rio de Jaineiro – dokument Agenda 21: o princípoch trvalo udržateľného rozvoja v 21. storočí.
1997: Kjótsky protokol o redukcii emisií.
2002: Summit v Johannesburgu, kde neziskové organizácie kritizovali nedostatočnú snahu medzinárodnej komunity 10 rokov po summite v Riu.
2009: Summit v Kodani o klimatických zmenách.
 
 
Otázky pre lokálny projekt:
  • Je rozvoj môjho regiónu udržateľný, ak vezmem do úvahy ekonomické, sociálne a environmentálne aspekty?
  • Aké sú dostupné prírodné zdroje? Kto ich využíva? Na čo? Ako?
  • Majú čas sa obnovovať?
  • Aké sú prednosti a nevýhody môjho regiónu?  
  • Aký veľký rozdiel je medzi najbohatšou a najchudobnejšou časťou populácie? Zväčšuje alebo zmenšuje sa v priebehu rokov?
  • Aké rozhodnutia boli prijaté na vyriešenie problémov? Na akej úrovni?
  • Akú úlohu hrajú firmy? Akú politici? Akú občania?
  • Identifikuj prekážky, ktoré aktérom bránia v zmene správania.
  • Predstav si región o desať rokov. Budú problémy vyriešené?
  • Ak by si mohol čokoľvek zmeniť, čo by si urobil pre svoje mesto, krajinu?