Mladí reportéri pre životné prostredie

Zničenie Atlantídy. Sopka v Pompejach. Tsunami v Tichomorí. Zemetrasenie na Haiti. Prírodné katastrofy sprevádzajú našu planétu odjakživa a napriek stále citlivejším vedeckým prístrojom sú spravidla nepredpovedateľné. V skutočnosti sa počet globálnych živelných pohrôm od šesťdesiatych rokov zvýšil trojnásobne. Kým hurikány, tajfúny a tornáda vedú rebríček prírodných katastrof s takmer štyridsiatimi percentami, počet zemetrasení je stabilný (13 %). Vedecká komunita považuje za príčinu týchto javov klimatické zmeny. Je človek ich obeťou alebo príčinou?

Aby sme pohyb vzduchu, vody či zeme nazvali živelnou pohromou, musí byť prítomný človek. Obrovská lavína na konci neobývaného údolia je súčasťou prirodzeného vývoja na Zemi. Nikto ju nenazve katastrofou. Na druhej strane, erupcia sopky Nyiragongo v Kongu, ktorá je jedným z najaktívnejších vulkánov na africkom kontinente, je rizikom pre 250-tisíc obyvateľov žijúcich v oblasti. 

Čím viac ľudí „katastrofa“ ohrozuje, čím menej sú na ňu pripravení, tým ju pokladáme za hrozivejšiu. Najmä, ak si uvedomíme, do akej miery ju mohol ovplyvniť človek. Napríklad o tom, že odlesňovanie spôsobuje eróziu, niet pochýb. A tá súvisí s pôdnymi zosuvmi. Na druhej strane, zem bez vegetácie sa ľahko stáva púšťou. Je na rozhodnutiach samospráv, regiónov a krajín, ako sa k možným rizikám postavia.

Štatisticky, až dve tretiny obetí prírodných katastrof pochádzajú z rozvojových krajín. Finančné škody spôsobené živelnými pohromami vzrástli v rokoch 1960 až 2000 desaťnásobne a počet ľudských obetí sa zdvojnásobil. Následky tej istej katastrofy pritom môžu niektorý štát len poškodiť a iný zruinovať.

Aj na Slovensku sú naše najčastejšie katastrofy – zosuvy pôdy a záplavy – spôsobené odlesnením krajiny, nevhodným poľnohospodárskymi postupmi alebo banskou činnosťou.

V časoch internetu a medzinárodného spravodajstva môžeme množstvo prírodných katastrof sledovať takpovediac „naživo“. Ako by ich ľudstvo zvládlo bez celosvetových organizácií, ako je napríklad Červený kríž? A akú mieru bezpečnosti sme schopní voči nim dosiahnuť? Ochrana pred živelnými pohromami závisí najmä od výskumov hydrológov, seizmológov, vulkanológov atď. Napriek stále presnejším vedeckým meraniam, nulové riziko neexistuje. Pri rastúcom zaťažení planéty a silnejúcom narúšaní prírodných systémov možno očakávať zvýšenú frekvenciu aj rozsah prírodných katastrof.

(zdroj: www.youngreporters.org)