Niekoľko faktov
- Bhopal, India, december 1984: výbuch zásobovacej nádrže s jedovatými pesticídmi zabil 3-tisíc ľudí.
- Černobyľ, Ukrajina, apríl 1984: explózia jedného zo štyroch reaktorov priamo usmrtila 31 osôb, 15-tisíc ich zomrelo v nasledujúcich dvadsiatich rokoch. Tisícky hektárov pôdy bolo kontaminovaných a rádioaktívny mrak za rozšíril až za hranice krajiny.
- Baia Mare, Rumunsko, január 2001: jedno z najväčších ekologických nešťastí vôbec: viac ako 100 mil. litrov kyanidu, používaného pri ťažbe zlata, uniklo do rieky Tisa a odtiaľ do povodia Dunaja. Na 400 km úseku zničilo všetko živé.
Špina naša každodennáNapriek tomu, že priemyselné katastrofy môžu mať takého obrovské viditeľné následky, je to len špička ľadovca. Denné chronické znečisťovanie životné prostredia priemyselnými splodinami je omnoho horšie. Napríklad, čistenie ropných tankerov znečisťuje svetové moria desaťkrát viac ako ropné škvrny.
Najhorší dopad na životné prostredie majú ťažké kovy (ortuť obsiahnutá napr. v batériách) a látky vyrobené z ropy (napr. plasty). Uvoľňované do vzduchu, vody a pôdy sa dostávajú do potravinového reťazca, vrátane ľudí. Napr. zvyšky DDT, jedovatého insekticídu postihujúceho dýchacie orgány, boli objavené aj u arktických tučniakov.
Za posledných päťdesiat rokov stúpol počet chorých na rakovinu v Európe a USA trojnásobne, jedna z ôsmych žien má rakovinu prsníka (v roku 1960 to bola jedna z 20). Tri a pol až päť mil. ľudí je každoročne otrávených po použití pesticídov. Dnešné pesticídy sú pritom desať až stokrát jedovatejšie ako v sedemdesiatych rokoch.
Napriek týmto faktom, ľudstvo každoročne vyprodukuje tisíc nových chemických substancií, ktoré pribudnú k 70-tisícom už dostupných na trhu. Nehovoriac o 200 tisícich tonách nukleárneho odpadu, z čoho 5 % ostáva nebezpečných tisícky rokov.
Čím chudobnejší, tým viac...Viac ako 95 percent svetového znečistenia pochádza z priemyselných štátov, ktoré svoj odpad vyvážajú do rozvojových krajín. Patria medzi ne napr. Nemecko, Holandsko, USA, Austrália a Veľká Británia. Prieskumy dokazujú, že polovica amerických počítačov určených na „recykláciu“, končí v Číne, kde ich rozoberú. Nepotrebné zvyšky spália, čím do atmosféry uvoľnia množstvo jedovatých emisií. V skutočnosti sa mnohé znečisťujúce fabriky a technológie sťahujú do regiónov s menej prísnymi ekologickými nariadeniami.
Mnohé medzinárodné dohody a zákony sa snažia priemyselné znečistenie obmedziť alebo zakázať (Biela kniha Európskej komisie a pod.).
(zdroj: www.youngreporters.org)
Otázky pre lokálny projekt: - Žijem v priemyselnej zóne? Aké sú jej nebezpečenstvá?
- Vyskytli sa tu už nehody?
- Aké sú bezpečnostné opatrenia? Aké zákony? Sú dodržiavané? Kým?
- Aký druhom znečistenia čelím? Môžem ich vidieť alebo cítiť? Ako sa prejavujú?
- Kto je za nich zodpovedný?
- Spôsobujem svojím spotrebou priemyselné znečistenie?
- Informuje vedenie priemyselných podnikov obyvateľov v okolí o vplyve výroby na životné prostredie?