Mladí reportéri pre životné prostredie

Je užitočnejšie poslanie ako nakŕmiť ľudstvo? Viac ako 1 bilión 300 miliónov ľudí, čo je polovica pracujúcej populácie sveta, si vybralo práve toto zamestnanie.

Vďaka technologickému vývoju za posledných päťdesiat rokov je súčasná globálna poľnohospodárska produkcia schopná nasýtiť celý svet. Pre ilustráciu: najšikovnejší francúzsky farmár bol v roku 1950 schopný nakŕmiť osem ľudí - dnes je to takmer deväťdesiat.

Situácia je však paradoxná – množstvo podvyživených obyvateľov planéty sa rovná počtu obéznych. V rozvojových krajinách trpí 1,1 bilióna ľudí hladom, z čoho polovica sú farmári neschopní nakŕmiť ich vlastné rodiny. Naopak, vo vyspelých krajinách „poľnohospodárstvo“ znamená „nadbytok“. Viac ako jeden bilión ľudí tu trpí nadváhou alebo obezitou, ktorá rovnako ničí ich zdravie.

Obilniny, hlavnú zložku ľudskej potravy za posledných 10 000 rokov, nahradilo mäso. Šesťdesiat percent produkcie obilnín spotrebujú v USA chovné zvieratá. Ak by ich zjedol človek, nasýtili by 2 bilióny ľudí. Dokážeme týmto spôsobom nakŕmiť vrastajúcu svetovú populáciu (odhadovanú na 8 biliónov ľudí v r. 2030)?

 

V štátoch EÚ poľnohospodári obhospodarujú takmer polovicu pôdy, poľnohospodársky sektor preto predstavuje najväčší tlak na životné prostredie Európy. Polovicu použitých umelých hnojív nevyužijú rastliny, ale je rozptýlená do vzduchu, vody a pôdy. Kým pred štyridsiatimi rokmi bola globálna spotreba umelých hnojív 31 miliónov ton, dnes je to takmer päťkrát viac.

Nesprávne zavlažovanie spôsobuje znehodnocovanie pôdy, a tým ovplyvňuje okolité ekosystémy a biodiverzitu. S globalizáciou sa vytrácajú mnohé druhy zeleniny a ovocia, rovnako ako domáce zvieratá, ktoré sa ukázali ako “nevýnosné”.

Navyše, poľnohospodárstvo bohatých krajín je dotované štátom – preto môžu miestni farmári svoje produkty vyvážať za nižšie ceny, ktorým rozvojové krajiny nemôžu konkurovať. Napríklad v Senegale stojí ryža od miestnych farmárov trikrát viac ako importovaná z Thajska.

V roku 2050 budú dve tretiny obyvateľstva sveta žiť v mestách. Ako na to zareaguje poľnohospodárstvo? Na jednej strane sa Európa a Južná Amerika snažia pestovať “organicky”, bez použitia pesticídov a chemikálii. Na strane druhej vedci vyvíjajú geneticky modifikované organizmy (napr. bavlnu odolnú voči hmyzu, ryžu schopnú rásť bez ryžových polí). Je to dobrá či zlá správa?        

Z dlhodobého hľadiska úpadok poľnohospodárskej výroby na Slovensku pokračuje. Jednoznačne prevláda pestovanie tých plodín, na ktoré v tom roku dáva EÚ dotácie (napr. repka olejná).  Tie často ostanú nevyužité, keďže sa ich vyprodukuje nadbytočné množstvo. Dôsledkom európskej politiky je teda oslabovanie potravinovej sebestačnosti štátu.

Navyše, produkcia potravín v „bio“ kvalite dlhodobo klesá. Kúpiť kvalitnú zeleninu, ovocie a bio výrobky slovenského pôvodu je v súčasnosti veľmi ťažké.

Výmery obrábanej poľnohospodárskej pôdy klesajú a najmä menší pestovatelia majú problém prežiť, kvôli lacným a nekvalitným potravinám z dovozu. Malým bio pestovateľom kladú veľké prekážky aj veľmi prísne hygienické predpisy (prísnejšie než v mnohých krajinách EU), ktoré výrazne komplikujú ich možnosti predaja potravín (najmä mliečnych a mäsových výrobkov) na trhu alebo v obchodoch.

Bolo by potrebné, aby štát podporil pestovanie zdravých a kvalitných potravín pre miestny trh.