Mladí reportéri pre životné prostredie

Za posledných dvadsať rokov sa produkcia tuhého odpadu vo vyspelom svete strojnásobila, čo znamená 475 kg na osobu ročne. Ak budú trendy pokračovať, môže sa toto množstvo počas nasledujúcich desiatich rokoch zvýšiť celosvetovo o 70 percent, v severných krajinách až trojnásobne. Čo si počať s takýmto kvantom smeti?

Za posledné storočie sa zloženie odpadu prudko zmenilo – obsahuje množstvo plastových, chemických a elektronických komponentov, ktoré je ťažké odstrániť. Len vo Francúzsku v roku 2001 vyhodili 1, 5 mil. ton faxov, telefónov, počítačov a tlačiarní, čo je 15 000-krát hmotnosť Eiffelovky.

 

Nové typy odpadu obsahujú jedovaté látky (ortuť, železo, kadmium), nebezpečné pre zdravie aj pre životné prostredie. Znečisťujú vodu, ovzdušie, krajinu, živé tvory, nahromaďujú sa od vrcholcov hôr po dná oceánov. Len na dne Stredozemného mora nájdeme 3 mil. odpadkov, z čoho tri štvrtiny tvorí plast. Dokonca aj vo vesmíre sa nachádzajú milióny odpadkov (kúsky vybuchnutých strojov či zvyšky po astronautoch).

V celosvetovej škále je len pätina odpadu domácností recyklovaná, spopolnená alebo uskladnená. Pre mnohé severné štáty je lacnejšie poslať ich odpad do južných krajín ako s ním hospodáriť na vlastnom území. Obavy vyvoláva aj spaľovanie, ktoré do ovzdušia uvoľňuje rakovinotvorný dioxín, ťažké kovy a kyslé plyny. V USA, kde každý kus odpadu môže mať potenciálnu ekonomickú hodnotu, sa kal produkovaný čističkami vôd predáva farmárom na hnojenie. V Európe by bolo takéto využitie kontroverzné: môže znečistenie obsiahnuté v kale preniknúť do pôdy a odtiaľ do jedla?         

Našťastie sa na trhu sa objavujú „ekovýrobky”, ktoré garantujú kvalitu a šetrnosť voči životnému prostrediu.

(zdroj: www.youngreporters.org)

 

Hoci zákon hovorí o tom, že sa má najmä minimalizovať množstvo odpadu, potom recyklovať alebo opätovne používať a až v poslednom rade skládkovať alebo spaľovať, realita je často iná. Napríklad návrh na zmeny v zákone, ktorý by podporil zálohovanie plastových fliaš, na Slovensku nebol prijatý, aj keď inde je to pomerne bežné. Podobne nefunguje ani zálohovanie plechoviek od nápojov. Odpad, ktorý by mohol byť ekonomicky zhodnotený, tak často končí na smetisku.

Ďalším problémom je aj stavebný odpad – najmä malé firmy si znižujú náklady tak, že odpad z rekonštrukcií a búračiek vysypú niekde v prírode. Orgány životného prostredia tieto prípady väčšinou neriešia.