Na pašu do parku, na noc do košiara

V národnom parku môžu ovce iba spásať, ale košiar musí byť už za jeho hranicou. Autor: Adriána Henčeková

V národnom parku môžu ovce iba spásať, ale košiar musí byť už za jeho hranicou. Autor: Adriána Henčeková

Je deväť hodín ráno a my prichádzame na košiar, kde bača Tono končí prvé dojenie svojho stáda oviec. Má ich 300 a spolu so svojím pomocníkom dojenie absolvujú trikrát denne.

Salaš U baču a jeho košiar sa nachádza už za hranicou TANAP-u, ale pásť chodia aj na územia národného parku. Sú iba dve miesta, kde je to zákonom povolené. „Jedno miesto je tu, v Tichej doline v Oraviciach, a druhé je na Liptove v Jaloveckej doline,“ hovorí Ján Hoľma, profesionálny strážca TANAP-u. Na týchto miestach sa však môžu ovce iba pásť, nie nocovať. Podľa slov strážcu spásanie niektorým lúkam prospieva, pretože by zarástli a premenili sa na les. Na jeseň tieto lúky pokosia a seno využijú ako krmivo pre ovce v zime.

Príčinu, prečo košiare v národnom parku nevidno, objasňuje Ján Hoľma: „Trus zvierat obsahuje dusík. Ten je síce pre určité druhy rastlín dobrý a podporuje ich v raste, ale nie je prospešný pre všetky. Také vstavače, ktoré potrebujú močiare a chudobnejšie pôdy, by tam potom nerástli.“ Na prevažnej časti územia sú vstavače chránené, a preto sa nesmú zbierať.

Zaujímavosťou košiara je, že medzi ovcami chovajú aj zopár kôz. Tie pomáhajú spásať kroviny, ktoré ovce neobľubujú.

 

Meno autora/autorov: 
Adriána Henčeková
Vek autora/autorov: 
20 rokov
Škola: 
Univerzita Komenského, FiF, boZu