Žijeme v globálnej dedineCoca-Cola, Kodak, Philips, Nike, Disney, L'Oréal… Kto by tieto značky nepoznal? Za posledných dvadsať rokov vzniklo vďaka vzrastajúcej ekonomickej globalizácii množstvo multinárodných firiem, ktoré zamestnávaniu desiatky tisícok pracovníkov a ťažia blahobyt rozvojových krajín. Svet sa stal tzv. „globálnou dedinou“ a globálny obchod vážnou environmentálnou záťažou. S čím väčším množstvom tovaru obchodujeme, tým viac znečisťujeme životné prostredie dopravou. Navyše, na výrobu všetkých produktov spotrebúvame prírodné zdroje (ropa, lesy, voda, rudy), používame množstvo chemikálií a produkujeme čoraz viac odpadu.
Pre ilustráciu: tzv. hnedý mrak znečistenia, prvýkrát pozorovaný nad krajinami Ázie v roku 1999, je dnes tri kilometre hrubý a zaberá plochu dvadsaťkrát väčšiu ako Francúzsko. Krajiny, nad ktorými sa vznáša (Čína, India a „štyri tigre“ – Taiwan, Hong Kong, Singapúr a Thajsko), však svoj rozvoj nespomalili.
Aké následky by malo, keby všetky planéty sveta dosiahli úroveň nášho masového konzumu? Aký vplyv a zodpovednosť máme ako konzumenti?
Svetový trh, riadený komerčnými záujmami, vedie k vzniku vážnych rozdielov medzi krajinami. Najbohatšia štvrtina svetovej populácia vyčerpáva tri štvrtiny globálnych zdrojov. Niektoré situácie sú pritom absurdné: V tropickej krajine, akou je Thajsko, minie golfové ihrisko ročne 1 500 kg pesticídov a toľko vody, ako dedina so 60 000 obyvateľov. Alebo v USA, kde sa štvrtina jedla vyhadzuje, žije 35 mil. ľudí (12 % populácie) pod hranicou chudoby.
Dvakrát mysli, raz nakupuj Na svete je 6 biliónov ľudí, polovica mladších ako dvadsať rokov. Aj keď ešte nemajú volebné právo, môžu situáciu ovplyvniť už dnes. Napríklad premýšľaním pred tým, ako niečo kúpia. Dva podobné výrobky môžu mať celkom iné sociálne a ekologické pozadie. Práve každodenné nakupovanie vytvára veľkým firmám zisk. Kúpou produktu pomáhame výrobcovi existovať, zlepšujeme pracovné podmienky jeho zamestnancov, podporujeme jeho pozitívny prístup k životnému prostrediu (ak nejaký má).
Zodpovedná spotreba znamená napríklad používanie biopotravín a fair trade výrobkov. Používanie verejnej dopravy - znečisťuje životné prostredie až trikrát menej. Uprednostnenie nabíjateľných batérií pred jednorazovými – vydržia štyri roky (ortuť z jednej bežnej batérie kontaminuje až 400 l vody). Premýšľaním nad tým, či si ako domáceho miláčika zadovážime tropické zviera – ich zajatie vedie k vyhynutiu. Atď. Atď.
Ako hovorieval Ghándí: „Žite jednoducho, aby aj ostatní mohli - jednoducho žiť.“
(zdroj: www.youngreporters.org)
Niekoľko faktov- Plastové vrecko sa v prírode rozkladá 200 rokov. Len vo Francúzsku sa ich ročne zadarmo rozdá 14 biliónov.
- Osoba cestujúca lietadlom prispieva k vzniku 150 kg emisií, vlakom je to len 3 kg. (RAC)
Otázky pre lokálny projekt:
- Čo jem?
- Koľko kilometrov precestujem týždenne? Akým dopravným prostriedkom?
- Koľko elektriny spotrebujem mesačne?
- Aká je teplota u nás doma?
- Používam spreje?
- Viem, ako vyrobili moje oblečenie? V ktorej krajine?
- Boli výrobky, ktoré používam, testované na zvieratách?
- Pijem vodu z kohútika alebo plastových fliaš? Koľko stojí?
- Sprchujem sa alebo kúpem?
- Čítam noviny? Pozerám správy v televízii?
- Ako na mňa vplýva reklama?
- Potrebujem naozaj všetky veci, ktoré kupujem?