Mladí reportéri pre životné prostredie

Tri štvrtiny Zeme pokrýva voda, pričom 97 percent z nej je slanej. Zo zvyšných troch percent sú dve tretiny uložené v ľadovcoch a v ľade na oboch póloch. Menej ako jedno percento svetových vôd (rieky, jazerá, podzemná voda) môžu byť využité pre potreby ľudstva. Teoreticky je to dosť, no v skutočnosti jeden z piatich obyvateľov planéty (1, 5 bilióna ľudí) nemá prístup k čerstvej vode a viac ako polovica ľudstva nemá prístup k vodovodnému systému, napojenému na čističku. Podľa Environmentálneho programu OSN je viac ako polovica hlavných svetových riek vážne znečistená. 

 

Nárast populácie, priemyselný rozvoj a rozširovanie miest – to všetko vyvíja tlak na krehké zásoby vody. Jeden z demografických scenárov hovorí, že o menej ako tridsať rokov bude žiť na Zemi 9 biliónov ľudí, oproti dnešným 6 biliónom. Ako uhasia svoj smäd? Problémom totiž nie je len množstvo, ale aj využitie vôd. Viac ako dve tretiny čerstvej vody sa využívajú v poľnohospodárstve, vyše pätiny v priemysle a 8 percent v domácnostiach. To vedie k paradoxu – vo vyspelých krajinách, kde je pitnej vody dostatok, sa znečisťuje a potom za veľa peňazí znovu čistí. Vďaka kontaminácií splaškami z priemyslu a domácností sa mnohé rieky a jazerá stávajú otvorenou kanalizáciou. Pesticídy z poľnohospodárstva zase ničia spodné vody, a s nimi aj zdravie a ekosystémy.  

Bez vody niet života, veď ľudský mozog tvorí z 90 a svaly zo 75 percent práve ona. Bez jedla človek prežije niekoľko týždňov, bez vody však len štyri dni. OSN registruje vo svete 300 miest, kde vznikol konflikt kvôli tejto životodarnej tekutine. V súčasnosti sa diskutuje o vzniku medzinárodného trhu s vodou, ktorý by umožnil nakúpiť si ju krajinám tretieho sveta. Je však možné komerčne obchodovať s takýmto zdrojom? A akú cenu sme pripravení za platiť za pohár čistej vody?

(zdroj: www.youngreporters.org)

Pretrvávajúcim problémom je znečistenie povrchových vôd splaškami z domácností (v obciach bez kanalizácie a čističky odpadových vôd), poľnohospodárstvom a priemyslom. Najmä v južnej časti Slovenska majú rieky vysoký obsah organických látok aj ďalších foriem znečistenia, kvôli čomu vymizli najmä citlivejšie druhy rýb a živočíchov (pstruhy, mihule, raky, vydry a pod.).

Narastajúcim problémom sú nelegálne skládky odpadov na brehoch vodných tokov, príslušné orgány však proti nim bojujú len minimálne. Chýbajú inštitúcie (environmentálna polícia), ktoré by odhaľovali a trestali takýchto znečisťovateľov.

Odpad sa stáva súčasťou riečnych naplavenín a vtedy je už prakticky neodstrániteľný. Miest, kde sa dá bezpečne kúpať, je teda stále menej.

S podzemnými vodami to nie je o nič lepšie.Priesaky z netesných žúmp, čiernych skládok, vplyv poľnohospodárskej činnosti a priemyslu znečisťujú aj tieto zdroje, ktoré však majú omnoho pomalšiu samočistiacu schopnosť než povrchové vody. V mnohých obciach nie je preto voda zo studní vhodná ani len na polievanie záhrady!