Bez lesov = bez dychuLesy pokrývajú tretinu súše a ako producent kyslíka plnia nenahraditeľnú úlohu. Nezabúdajme, že zachytávajú oxid uhličitý, zmierňujú vetry, absorbujú dažde, zjemňujú slnečné žiarenie, ovplyvňujú klímu a bránia skleníkovému efektu.
Na jednej strane sa v niektorých rozvojových krajinách vďaka pokroku v poľnohospodárstve zalesnené plochy rozširujú (aj keď počet druhov klesá), na strane druhej je inde každých päť sekúnd zničený tropický prales o veľkosti futbalového štadióna. Čo je asi čas, za ktorý ste prečítali túto vetu.
Osemdesiat percent pozemských lesov tvoria pôvodné, t. j. tropické pralesy a tajga, ktoré ukrývajú polovicu globálnej biodiverzity. Kým v umelom lese žije len niekoľko stovák druhov, v prírodnom to nie je menej ako 10 tisíc. Každý strom tu pritom hostí vyše sto druhov. Ľudstvo túto výnimočnú biodiverzitu využíva ako zásobáreň potravy a zdroj medikamentov. Až 70 % liekov testovaných v laboratóriách pochádza z týchto lesov.
Ako sa z hory ozýva
Človek síce veky využíva dary lesa, súčasne je však jeho najväčším nepriateľom. Vzácne tropické dreviny slúžia chudobným miestnym na kúrenie alebo na export do bohatých krajín. Namiesto ochrany prírodných lesov investujú mnohé korporácie radšej do ich vysádzania, čím však nielen strácajú pôvodnú biodiverzita, ale sú aj náchylnejšie na choroby. Ako lesy využívať, a pritom chrániť? Treba ich všetky zmeniť na národné parky?(zdroj: www.youngreporters.org)
Niekoľko faktov
- Prežitie troch biliónov ľudí závisí priamo na lese. 500 miliónov v lese žije permanentne. (UICN)
- Za posledné storočie zmizla z povrchu Zeme polovica pralesov. (WWF)
- Lesné požiare sú druhým najväčším zdrojom emisií oxidu uhličitého uvoľňovaného, po spaľovaní fosílnych palív (UNEP).
Situácia na Slovensku
Na voľnú prírodu dnes útočia na Slovensku z viacerých frontov. Posledné miesta divočiny sú ohrozované lesohospodármi, výstavbou ciest, hotelov, zjazdoviek, ťažbou nerastov či poľovačkami. Z druhej strany ju atakujú skupiny, čo sa snažia zmeniť ochranárske zákony kvôli potenciálnym ziskom v budúcnosti. Toto konanie uľahčujú ľudia, ktorí podceňujú divokú prírodu alebo majú z rôznych iných dôvodov mäkký postoj k jej ohrozovateľom.
Celková rozloha chránených území je 36,05 % územia Slovenska. Len zdanlivo je to veľa. Územie v najvyššom stupni ochrany má rozlohu menšiu ako dve percentá, čo by mala byť „naša divočina“. Jej ochrana však bola a je len formálna, pretože štátne orgány udeľovali na túto plochu niekoľko tisíc výnimiek ročne. V poslednej dobe navyše prijali legislatívne zmeny, umožňujúce zásahy do chránených území bez akýchkoľvek výnimiek.
Vývoj spoločnosti teda smeruje k likvidácii prirodzených biotopov, našej divočiny.
(zdroj: www.wolf.sk)
Otázky pre lokálny projekt:
- Koľko papiera používam? Odkiaľ pochádza?
- Z čoho je vyrobený môj dom?
- Ako ďaleko je do najbližšieho lesa? Aký je veľký? Akú má funkciu?
- Aké druhy stromov tu rastú? Aké zvieratá v ňom žijú?
- Kto sa o lesy v okolí stará? Kto ho používa? Aké ma využitie?
- Ako sa vyvíja? Je ohrozený?
- Identifikuj drevené objekty v tvojom najbližšom prostredí.
- Sú v tvojom okolí nejaké chránené územia s lesmi? Pokiaľ áno, koľko dreva sa tam ťaží a z akých dôvodov?
- Viete o chemických postrekoch lesov vo svojom okolí? Aký je dopad postrekov na ľudské zdravie?
- Kam putuje drevo vyťažené vo vašom okolí? Ako sa využíva (zhodnocuje)?