Mladí reportéri pre životné prostredie

Biodiverzita zahŕňa rôzne gény, druhy a ekosystémy, ktoré tvoria život na Zemi. Do dnešného dňa vedci zaznamenali 1,5 milióna rastlinných a živočíšnych druhov. V skutočnosti ich však môže byť desať až stokrát viac, pričom niektoré z povrchu Zeme vymizli skôr, než sme ich stihli zaznamenať. Len za posledné storočie vyhynulo viac ako sto druhov cicavcov a stopäťdesiat druhov vtákov.

Kto je za to zodpovedný? Človek, ktorý sa vďaka svojmu agresívnemu prístupu drží na rebríčku predátorov na prvej priečke. Človek, čo sa svojou snahou adaptovať sa napokon stále viac vzďaľuje prírode. Ten, vďaka ktorého postoju sa už viac ako 11-tisíc druhov žijúcich momentálne na Zemi radí k ohrozeným.

 

 

Živočíšne i rastlinné druhy vymierali na našej planéte odjakživa. Najznámejším je vyhynutie dinosaurov a s nimi aj 70-tich percent všetkých druhov pred 65 miliónmi rokov. Takýchto „katastrof“ prežila Zem dovedna päť a jej biosféra sa z nich doteraz vždy spamätala. Dokonca viedli k vývoju nových rodov a druhov, napríklad aj človeka. Prečo teda ľutovať vymiznutie madagaskarského vtáka Dodo, austrálskeho veľhada Wonambi či tzv. tasmánskeho tigra, keď nemalo žiaden dosah na život spoločnosti? Pretože biodiverzita je zárukou prežitia.

Polovica komerčných liečiv sa vyrába z rastlín a takmer tri štvrtiny svetovej populácie sa liečia výťažkami z bylín. V tom istom zmysle je v poľnohospodárstve biodiverzita zdrojom génov, vďaka ktorým sú rastliny a živočíchy vzdorovať novým chorobám. Čo by sa stalo, keby sme pestovali len jeden druh plodiny len preto, že rastie rýchlejšie a lepšie ako ostatné?

 

 

Podľa Svetového fondu na ochranu prírody, ľudstvo už zničilo pätinu biologických kapacít Zeme regenerovať sa a vstrebávať znečistenie. Vedci sa domnievajú, že takýmto tempom vývoja nemožno zaručiť, že ľudstvo prežije do roku 2100. Budeme strojcami vlastného pádu?

Ochrana biodiverzity je nevyhnutná. Faktom však ostáva, že krajiny s najbohatšou biodiverzitou patria medzi tie najchudobnejšie. Ako dosiahnuť, aby ju chránili, keď klčovanie pralesov a lov je často otázkou prežitia? Vo februári 2002 sa v mexickom Cancune stretli zástupcovia dvanástich rozvojových krajín, disponujúcimi takmer tromi štvrtinami svetovej biodiverzity. Spísali zoznam 25 krokov, ktorými sa snažili nájsť spôsob, ako obmedziť nelegálny obchod so vzácnymi druhmi.

Navyše, farmaceutické spoločnosti používajú v liečivách extrakty z tropických stromov a rastlín, a tak prosperujú na úkor cudzích území. Krajiny, z ktorých výťažky pochádzajú, sa dnes pokúšajú získať finančné kompenzácie. Nehovoriac o ilegálnom biznise so vzácnym drevom. Medzinárodné zisky pochádzajúce z obchodu s faunou a flórou dosahujú ročne päť biliónov dolárov, čím sú na druhom mieste hneď za obchodom s drogami.

 (zdroj: www.youngreporters.org)

·         Tisíc dvesto ZOO sveta dnes hostí prinajmenšom 2000 druhov cicavcov, vtákov, plazov a obojživelníkov.

·         80 percent druhov paradajok a 92 percent šalátov sme stratili v priebehu posledného storočia. Ak budú súčasné trendy pokračovať, vyhynutie hrozí až polovici rastlinných a živočíšnych druhov. (Worldwatch Institute)

·         Desať z 25 druhov liekov pochádzajú z prírodných zdrojov. (Greenpeace)

·         O nebezpečenstve monokultúr: V roku 1845 postihla Írsko nákaza zemiakov, ktoré boli vtedy hlavnou zložkou jedálničku. V dôsledku hladomoru vtedy zomrel milión obyvateľov a rovnaký počet emigroval. (OAF)