Joga – rehabilitačné cvičenie pre telo alebo skutočný hlboký tréning mysle?


foto1

Poslednú dobu sa stretávam s pojmom joga a alternatívna medicína stále častejšie a častejšie. Ľudia zistili, že existuje aj niečo iné a „počuli“, že niektorých ľudí to vyliečilo. Čo to však vlastne obnáša? Je to len zopár nič nehovoriacich sérií cvikov, trochu upravená strava a nejaké bylinky z Indie a Číny pre pocit exotiky a ezoteriky, alebo to je niečo hĺbavejšie? A navyše, je joga tým, čo bola v minulosti aj dnes? 

 

V skutočnosti, joga môže byť všeličo. Všeobecne, je to spojenie mysle, duše a pohybu s dychom na jednej komplexnej úrovni. Do prekladu môžeme preložiť slovo joga ako spojenie. Je to cesta, ktorú si môžeme vybrať. A môžeme ju poňať z rôznych uhlov pohľadu, pomáha nám vytvoriť si svoju vlastnú teóriu života. Čo však bola joga kedysi, od toho sa dnešná trochu už líši a odchyľuje.

 

 

Byť osvieteným?

 

Joga sa začala cvičiť a vyučovať pred približne 3 000 rokmi v Indii. Cvičili ju zväčša muži, jogíni, a bola to istým spôsobom cesta k osvieteniu, ku ktorému sa dalo dostať po rôznych „úrovniach/stupňoch“, kde bola joga na treťom mieste z ôsmich. Doteraz je tento spis a teda, vlastne všetky spisy o joge, pravdivý, ale vzhľadom na dnešný moderný „západný“ spôsob života je takmer nemožné žiť podľa týchto pravidiel. Osvietenci ešte stále existujú, ale väčšina nich je zastúpená vo východnom svete. Takisto, osvietenie je dlhá cesta životom, ktorá sa nedá jednoducho popísať ani pomocou týchto ôsmych stupňov a je náročná na pochopenie.

 

V dnešnom svete sa vyučuje joga už trochu inak. Každý si vieme predstaviť jogína, ktorý má okolo krku náhrdelník končiaci strapcom, ruky založené, sediaceho v tureckom sede v indickom kláštore, holú hlavu, biele oblečenie a zapleteného v nejakých čudných, pre niekoho priam až v nepríjemných pozíciach na pohľad. To však už nie je zďaleka realitou. Dnes sú v Amerike štúdiá jogy na každom rohu. Ide hlavne o vytrhnutie z uponáhľanej spoločnosti aspoň na chvíľu, keď už to nejde spojiť s každodenným životom. Chodia tam ľudia rôzni, žiaden presný stereotyp človeka by ste tam nenašli (ako napríklad ten hore spomenutý). Niektorí nazývajú jogou aj to, že si zacvičia pár strečingových cvikov alebo to, čo dostali cvičiť od doktora. To však musím sklamať, ale joga nie je. 

 

 

Čo ale znamená joga pre mňa?

 

Ako som už spomínala, joga je cesta, ktorá nám pomôže nájsť si vlastnú filozofiu. Samotná joga filozofiou nie je. Zmieňovala som isté „spojenie“ ako preklad jogy. A to je to, čo sa ja snažím docieliť. Nechcem byť šťastná len po škole, len keď je konečne voľno a ja si môžem ísť opäť po svojom a potom keď sa to celé bude končiť, tak opäť zosmutniem. Nie. 

    

Čo keby sa to dalo nejako spojiť? Čo keby som skúsila tú radosť prepojovať so svojím životom neustále? Prečo sa mám radovať len z toho, čo si vyberám? Prečo nemôžem nájsť na všetkom niečo, čo mi urobí radosť tiež? Samozrejme, nič nie je nasilu, to nie je spôsob, akým by som si vnucovala radosť, tá sa nedá vnútiť, len skutočne prežiť. Prežívať tú detskú radosť, ktorá sa postupne zo mňa rokmi vytratila. Nestarať sa o to, ako niečo vyzerá pre niekoho iného, ale aké to je pre mňa, ako to prežívam ja. Spojenie toho, čo máme radi s režimom dňa, nastaviť si myseľ správne a nie hypochoderne a s predsudkami. Prijímaním toho, čo príde a ľahké upustenie toho, čo už našlo svoj čas.

Meno autora/autorov: 
Mária Jánošíková
Vek autora/autorov: 
15