Zeleň na betóne?

Smutné námestie: Stromy už centru mesta nedominujú. Autor: R. Lamačková/M. Mrišová

Nová Dubnica je mladé mesto, ktoré bolo vystavané pred 60. rokmi v unikátnom architektonickom štýle socialistického realizmu. Autor návrhu, architekt JiříKroha, vytvoril hodnotné budovy a parky, ktorých ústredným centrom je námestie. To vždy bolo veľmi rušné. Existuje však život na námestí aj vo forme stromov a zelene?

Prečo je námestie Novej Dubnice výnimočné?

 „Práve Nová Dubnica reprezentuje povojnovú architektúru Slovenska. Je to jedno z mála miest, ktoré malo už od začiatku budovania svoj výnimočný koncept na všetky funkcie fungujúceho mesta, okrem priemyslu.“ hovorí architekt Ing. Anton Barták.

Námestie má teda svoju historickú a architektonickú hodnotu, a preto  nie je jednoduché meniť ho. S tým sa musel vysporiadať aj architekt rekonštrukcie, ktorá prebiehala v rokoch 2010 a 2011. Námestie Novej Dubnice je rozdelené na dve časti: parkovú, ktorá má viac zelene a stromov, a druhú časť s pódiom, s fontánou a s detským ihriskom. Tá má slúžiť na spoločenské aktivity a kultúrne akcie mesta Nová Dubnica.

Rekonštrukcia zmenila námestie

Podľa informácií na webovej stránke mesta Nová Dubnica sa centrálna mestská zóna  zrekonštruovala v celkovom objeme 1 314 932,20 eur.  V rámci rekonštrukcie pódiovej časti námestia padlo za obeť niekoľko stromov, odbudlo aj zelene a pribúdalo dláždenej plochy a betónu. Zmenila sa aj fontána, ktorú v minulosti obkolesovali záhony s kvetmi a nahradila ju veľká fontána bez zelene. V podobnom duchu boli realizované aj nové verejné toalety či detské ihrisko.

Pri rekonštrukcií námestia však bolo vyrúbaných niekoľko stromov, krovín. Postupom času boli na námestí umiestnené ešte dva malé drevené domčeky, z ktorých sa na spoločenských akciách predávajú nápoje a občerstvenie. Život na námestí sa určite stal lepším z pohľadu obyvateľov mesta, ale pre živočíchy alebo zeleň ako takú sa život skôr zhoršil. Viacerí občania si problém s rekonštruovaným námestím uvedomujú.

„Mohlo by tam byť viac trávnatých plôch. Dá sa to urobiť tak, že sa tam dá dlažba, cez ktorú presakuje voda.“ Navrhuje v rámci ankety Novodubničanka Beáta (51) „Aj keď oceňujem architektonický návrh pána Krohu, tak si myslím, že námestie by sa mohlo aspoň trošku zmeniť najmä počas letných mesiacov. Posledné roky na ňom pribudli dva neestetické drevené stánky. Ak teda môžu na námestie pribudnúť takéto mobilné domčeky, môže na námestí vyrásť počas letných mesiacov aj napr. niekoľko stromov, ktoré by sa tam dostali vo veľkých kvetináčoch.“ dodal ďalší obyvateľ Marek (31)

Zeleň bez rekonštrukcie?

V niektorých slovenských mestách sa snažia problém s veľkými betónovými plochami riešiť. V mestách ako napríklad Trnava a Trenčín sa pokúsili na námestiach vytvoriť časti so zeleňou. V Trnave usporiadali minulý rok akciu Májový kvet. Pri tomto podujatí sa zišli kvetinári z okolia a predstavili svoje nové výtvory. Jedným z nich boli aj mobilné pergoly s kvetináčmi. (Pergola je okrasná stavba, v tomto prípade vytvorená z dreva. Dá sa rozložiť a presunúť a na inom mieste zase postaviť.) Mesto sa rozhodlo tieto kvetináče kvôli záujmu občanov udržať až do jesene.

Podobná akcia sa uskutočnila aj v roku 2018 v Trenčíne. V rámci Svetového dňa životného prostredia mohli obyvatelia Trenčína oddychovať na dočasných trávnatých plochách, ktoré boli umiestnené na dlažbe Štúrovho námestia. Po skončení akcie sa tieto koberce však odstránili. Naše mestá sú s minimom zelene, a keď, tak často je na nevhodných miestach. Nie som nejaký bigotný ochranár, toto považujem za príjemnú formu, pretože dnes mentorovať alebo vypisovať nejaké „náučné literatúry“, to nikto nečíta.“ vyjadril sa pre web trencinak.sk  Zoltán Balko, krajinný architekt a autor návrhu.

Prvá lastovička

Problém s novodubnickým námestím si všimla aj Súkromná základná škola v Novej Dubnici. Rozhodli sa konať. Prispela svojou troškou tak, že na námestie umiestnila dva vyvýšené záhony s bylinkami.

„Na námestí sme vyvýšené záhony inštalovali v rámci projektu Jedlá zmena. Chceli sme námestie trochu skrášliť, chceli sme pre obyvateľov vytvoriť niečo, kde si môžu bylinku odtrhnúť. Veľmi nám pomohlo mesto, ktoré v tom čase prerábalo kúpalisko a vykopali množstvo hliny, takže nám chlapi zadarmo dali hlinu, ktorú sme si potom doviezli do nádob.“, vyjadrila sa riaditeľka školy PaedDr. Jana Kramárová.

Podobné kochlíky s vysadenými kvetmi či stromami sa nachádzajú aj na námestí v susedných Trenčianskych Tepliciach. Stromy sa tu dokonca striedajú podľa ročných období, stará sa o ne mesto a veľmi dobre dotvárajú atmosféru kúpeľného centra.

Čo na to mesto?

„Je pravda, že námestie plní svoju funkčnosť z hľadiska kapacity a veľkých podujatí, ktoré sa na ňom konajú. Čas ukázal, že keby sme dnes pripravovali tento projekt, určite by sme nerobili také hlboké fontány. Medzi dvojkrížom a pódiom by sme si vedeli predstaviť plochu zelene, ktorá by osviežila túto časť námestia.“, povedal primátor mesta Ing. Peter Marušinec. Mesto Nová Dubnica nemohlo po rekonštrukcii námestia robiť žiadne zásahy na tejto centrálnej mestskej ploche, niekoľko rokov. Dnes to však už neplatí a mestský úrad zaujali možnosti, ktoré by námestie trošku zmenili k lepšiemu. „Touto témou sme sa už s poslancami zaoberali aj v minulosti, nakoľko termín do kedy sa nemohli robiť žiadne úpravy na tomto projekte ubehol v auguste 2018, určite túto tému budeme ešte otvárať a budeme sa zaoberať.“  dodal primátor.

Riešenie?

Nedávno sa v centre Novej Dubnice uskutočnil veľký orez stromov, po ktorom sa tvár námestia zmenila ešte viac. Na námestí rástli dve veľké rozkonárené vŕby, ktoré poskytovali veľa tieňa. Po tomto zákroku z vŕb ostali len kmene, ktoré sa určite v budúcnosti rozkonária, ale bude to trvať dlhý čas. Bez zelene je v lete na námestí teplota o mnoho vyššia ako v iných častiach mesta. Túto informáciu by určite potvrdil aj kvalitný krajinný architekt, s ktorým by sa vedúci odborov na mestskom úrade v Novej Dubnici mali stretnúť čo najskôr.

Dobrý architekt by určite navrhol aj vhodné mobilné riešenie pre zvýšenie zelene na námestí tak, aby vhodne dopĺňalo unikátne stavby v centre a nerušilo pôvodný plán autora mesta. Ak by sa neujali mobilné drevené stavby so zeleňou, riešením sú stále aj umelé trávnaté koberce. Ich životnosť však nie je dlhá a umiestnenie je finančne nákladné, čo by sa nemuselo páčiť občanom mesta. Dobrý príklad pre ostatné slovenské mestá teda zatiaľ prináša asi len mesto Trnava.

Najdôležitejšie však je, aby sa občania zaujímali o zeleň a prírodu a pomáhali jej. Ľudia ktorých tento problém trápi, by sa mali aktívne zúčastňovať na stretnutiach mestského zastupiteľstva. Šancou pre zeleň na námestí sú teda občania, ktorým situácia na námestí nevyhovuje a neboja sa to oznámiť mestu.

 


Meno autora/autorov

Radka Lamačková, Miroslava Mrišová

Veková skupina

11-14

Škola

Súkromná základná škola Nová Dubnica

Súvislosť s cieľmi Agendy 2030:

  • 3. Kvalita zdravia a života
  • 9. Priemysel, inovácie a infraštruktúra
  • 11. Udržateľné mestá a komunity
  • 13. Ochrana klímy

Vysvetlenie prepojenia medzi témou článku a označeným cieľom (cieľmi) Agendy 2030:

  • V rámci bodu Udržateľné sídla, regióny a krajina v kontexte zmeny klímy splňuje téma článku kritéria medzi prepojením Agendy 2030 a vytvoreným dielom. Článok upozorňuje na zmenu námestia v Novej Dubnici, predkladá riešenie problémov, aby sa docielila v meste lepšia klíma, atmosféra na námestí a predovšetkým viac zelene prinesie obyvateľom viac ako si myslia. 
R. LamačkováM. Mrišová - 10 ročný challenge
R. LamačkováM. Mrišová - 10 ročný challenge 2
R. LamačkováM. Mrišová - Prvá lastovička
R. LamačkováM. Mrišová - Výzva
R. LamačkováM. Mrišová M. Bajzík - Čo odhalil dron