Mikroténové vrecká - naozaj zadarmo?

Mikroténové vrecúška ako stála súčasť ponuky "zadarmo" na trhu. Foto Ľubica Noščáková

Od 1. januára 2018 boli  spoplatnené jednorazové igelitové tašky v snahe zredukovať odpad, ktorý vzniká ich používaním. Priemerný Slovák ich ročne spotrebuje stovky. „V spotrebe igelitových tašiek Slovensko patrí medzi favoritov Európskej únie. V priemere ich spotrebuje jeden obyvateľ ročne až 466 kusov. Pritom európsky priemer je o viac ako polovicu nižší,“ uviedol hovorca ministerstva životného prostredia Tomáš Ferenčák v správe v roku 2017. Spoplatnenie bolo reakciu na tento fakt.

Spoplatnené však boli len jednorazové tašky s hrúbkou steny väčšou ako 50 mikrometrov, kým ľahké plastové tašky, nazývané aj mikroténové vrecúška, dávajú predajcovia naďalej „zadarmo“. V dôsledku toho ich ľudia začali používať ešte viac ako predtým s pocitom, že ušetria za spoplatnenú igelitku. Aká je skutočná cena takéhoto vrecúška „zadarmo“? Na skúsenosti s ich využívaním v obchodoch a na trhoch, sme sa spýtali ekoporadkyne Petry Ježekovej z environmentálneho združenia Živica: Obchodníci na trhoch a v obchodoch väčšinou ponúkajú nakupujúcim tenké mikroténové vrecká, niektorí papierové vrecúška, ale to veľmi ojedinele, skôr na miestach, kam už chodí komunita odmietajúca plastové vrecká. Uvedomelejší zákazníci si nosia so sebou  svoje tašky, košíky či plátené vrecká alebo už použité vrecká."  

 

Ľahké, ale nezničeteľné

 

Pri rozhodovaní medzi papierovými a mikrotenových vreckami treba zvážiť hľadisko dopadu ich používania na životné prostredie. "Pokiaľ ide o energetickú náročnosť", hovorí ekoporadkyňa, "vďaka nízkej hmotnosti vychádzajú mikroténové vrecká lepšie ako papierové, na ich výrobu sa však míňa neobnoviteľná surovina (ropa), ktorej ťažba a spracovanie majú mnohé neblahé dôsledky." Spotrebitelia by si mali uvedomiť, že ani ich vhodenie do kontajnera na plastový odpad nezaručí, že budú zrecyklované.  "Ak sa nespracujú, tak končia na skládke, či v spaľovni alebo rozfúkané v prírode a oceánoch. A v prírode sa prakticky nerozkladajú, rozpadávajú sa na mikroplasty a budú tu aspoň 240 rokov,” upozorňuje Petra Ježeková. 

 

Menej recyclovať, viac upcyclovať

 

Práve tieto vrecúčka sme si teda začali bližšie všímať. Pri bežnom nákupe do nich spotrebitelia balia ovocie, zeleninu, pečivo aj iné potraviny, čiže na jeden nákup ich použijú viacero, často  aj 5-7 vrecúšokt.j . cca 780 vrecúšok ročne/1 nakupujúci. Hoci sú tieto recyklovateľné, tvoria súčasť až 11% v zmesovom odpade a ako sme sa dozvedeli, ani ich vhodenie do kontajnera na plasty nezaručí ich recykláciu. Najlepší spôsob, ako „neplatiť  draho“- ničením životného prostredia - za vrecúško zadarmo, je teda nevziať si ho. 

 

Najekologickejšou cestou, ako zabaliť nákup, je miesto mikroténových vrecúšok použiť opakovane použiteľ vrecká, ideálne z upcyclovanej látky. Práve také, aké sme si vlastnoručne ušili aj my. Stačil nám starý obrus, ihla, bavlnka a stará stužka. 

 

 


Meno autora/autorov

Laura Leščišinová a Lea Kertésová

Veková skupina

11-14

Škola

CZŠ Narnia, Beňadická 38, Bratislava

Súvislosť s cieľmi Agendy 2030:

  • 12. Zodpovedná spotreba a výroba
  • 13. Ochrana klímy

Vysvetlenie prepojenia medzi témou článku a označeným cieľom (cieľmi) Agendy 2030:

Článok identifikuje problém zvýšenia používania mikroténových vrecúšok nakupujúcimi po spoplatnení "igelitiek", ktoré sú z plastov s väčšou hustotou. Spotrebitelia ako reakciu  na spoplatnenie začali využívať nespoplatenené plastové vrecká s nižšou hustotou a prispievajú tak k nárastu odpadu (jednorazové použitie). Mikroténové vrecká nie sú vždy zrecyklované, aj ak ich dáme do triedeného odpadu. Navrhuje riešenie, ako byť spotrebiteľsky zodpovednejší a ukazuje cenu tovaru , ktorý je zdanlivo "zadarmo".

Vlastnoručne ušité vrecúško na ovocie či zeleninu. Foto: Laura Leščišinová