Lepkavé prekliatie?

Ten, kto prilepené žuvačky na chodníkoch nevidí, si ich po zvýraznení kriedou už musí všimnúť. Autor: Peter Vavrinec

Žuvačky sú celosvetovým problémom, nájdeme ich v moriach, čakárňach, na cestách, na chodníkoch... Žuvačky sa dostali aj do malých miest, ako je napríklad Nová Dubnica, neďaleko Trenčína. Práve na miestnych chodníkoch pribúdajú každoročne stovky malých lepkavých fľakov. Ako ale vyriešiť tento problém?

Nová Dubnica je jedno z pamiatkovo chránených miest na Slovensku, vďaka jeho unikátnej socialisticko-realistickej architektúre. Mesto bolo vystavané začiatkom 50. rokov minulého storočia a hodnotné sú najmä podlubia okolo námestia. Ide o dlhé kryté chodby s obchodmi, ktoré pripomínajú pasáže. Napriek tomu ich vlastní občania alebo aj turisti ničia. A to dokonca aj takými maličkosťami, akými sú odhodené žuvačky. „So žuvačkami je problém, určite nielen v historickej časti Novej Dubnice, ale aj v celom meste. Najviac sú však žuvačky vidieť v zakrytých podlubiach okolo Mierového námestia. Tam na žuvačky totiž nezaprší, a preto zostávajú prilepené a zašliapané na chodníku dlhšie.“, povedala Mgr. Katarína Bašná, vedúca odboru životného prostredia v Novej Dubnici. Mladí reportéri pre životné prostredie sa podujali zistiť, koľko žuvačiek je prilepených na jednom metri štvorcovom v najviac postihnutej časti mesta, pred miestnou cukrárňou. Po dlhom počítaní napočítali až 54 žuvačiek.

Žuvačky predtým a teraz

Žuvačka vznikla roku 1911, ale používala sa už dávno pred tým. Napríklad americkí indiáni žuvali živicu zo stromov. Ich žuvačky však na rozdiel od tých dnešných boli doslova prírodné a rozkladali sa len krátko. Priemerná žuvačka z obchodu sa dnes v prostredí rozkladá zhruba päť rokov. Ale problémom dnes nie sú len žuvačky samotné, ale aj ich obaly. Skutočný problém je však v ľuďoch, ktorí žuvačky aj ich obaly neodhadzujú do odpadkových košov. „Mesto má všeobecne povinné nariadenie o čistote mesta, takže nie je to vyslovene vyhláška proti žuvačkám, ale všeobecne proti znečisťovaniu mesta. Ak by zachytila napríklad hliadka mestskej polície, že by niekto vypľul žuvačku na zem, tak ho môže pokutovať.“, povedala Mgr. Katarína Bašná.

Príklady zo sveta

Keď je žuvačka na chodníku už dlhšiu dobu, jej odstránenie je veľmi problematické. Svoje o tom môže povedať aj Peter Vavrinec, ktorý si to so špachtľou vyskúšal na vlastnej koži: „Ako som zistil, odstrániť žuvačky nie je vôbec jednoduché. Párkrát som so špachtľou skúsil žuvačku podobrať, ale bola k chodníku prilepená tak natesno, že to nešlo. Proste, odstrániť žuvačku nie je žiadna sranda“. Ale žuvačky sa dajú samozrejme odstraňovať aj inak. Vo svete sa napríklad používajú aj roboty, ktoré žuvačky odsajú, alebo aj špeciálne spreje, ktoré ich zmrazia, aby sa dali ľahšie odstrániť z chodníka. Veľké spoločnosti rovnako organizujú skupinové team-buildingy zamestnancov, ktoré majú za cieľ práve tieto žuvačky odstrániť. „Skúšali sme  polovicu námestia čistiť vysoko-tlakovým čističom. Efekt bol taký, že to vydržalo len chvíľu čisté a stálo to veľa peňazí. Takže sme zatiaľ zbraň proti žuvačkám nevymysleli.“ povedala Mgr. Katarína Bašná.

Sú žuvačky zdravé?

Ale na čo sú vlastne žuvačky dobré? Žuvačky ničia látky, ktoré vytvárajú zubné kazy a zmenšujú stres. Ale pravda je aj taká, že si ľudia žuvačky dávajú aj pre ich chuť. Ale skvelá chuť žuvačiek pre telo pôsobí asi rovnako ako cukrík. V žuvačkách často býva ukryté veľké množstvo cukru, ktoré nie je pre naše telo vhodné. Ale na  trhu existujú aj biožuvačky. Tie neobsahujú umelé sladidlá, niektoré sa dokonca vyrábajú podľa receptov starých indiánov, ktorí vytvárali tzv. prírodné žuvačky. Biožuvačky majú často rovnakú chuť ako klasické žuvačky, a okrem toho sa takéto žuvačky rozkladajú oveľa kratšie. Ich nevýhodou je však cena, nakoľko biožuvačky sú často aj trojnásobne drahšie ako klasické žuvačky. Stále však nejde o veľké sumy peňazí. Okrem toho, ak by balíček žuvačiek bol drahší, ľudia by si možno žuvačky vedeli viac vychutnať.

Problém so žuvačkami nie je neriešiteľný. Odstránenie žuvačiek síce nie je jednoduché, ale existujú možnosti, ako sa ich zbaviť. Nová Dubnica napríklad uvažuje o vytvorení nápisov a ceduliek, ktoré by prikazovali odhodiť žuvačky do košov. Mesto chce taktiež vytvoriť špeciálny deň, kedy by občanov mesta Nová Dubnica oboznamovali o tomto probléme. Táto akcia by mala osvetový charakter a obyvatelia by si z konkrétnych príkladov mohli zobrať ponaučenie. Alebo by pomohlo, keby sa odhodené žuvačky na chodníkoch zvýraznili farbou. Možno by si ľudia konečne všimli, že žuvačky trápia aj Novú Dubnicu. Celý problém totiž stojí už len na ľuďoch a na ich myslení.

 


Meno autora/autorov

Jakub Benčo a Peter Vavrinec

Veková skupina

11-14

Škola

Súkromná základná škola Nová Dubnica

Súvislosť s cieľmi Agendy 2030:

  • 11. Udržateľné mestá a komunity

Vysvetlenie prepojenia medzi témou článku a označeným cieľom (cieľmi) Agendy 2030:

Koľko žuvačiek môže byť prilepených na jednom metri štvorcovom? Až 54! autor: Jakub Benčo
Skúsme nezatvárať oči pred tým, po čom šliapeme. Autor: Jakub Benčo