Ako som svoje brucho naplnil alebo aj "Čo sa dalo zjesť na vinobraní."


Čerstvá dobrota – Šporhetník!

Vinobranie je udalosť, ktorá je pre každé vinárske mesto veľkou oslavou a to isté platí aj pre Pezinok. Tohtoročné vinobranie sa konalo už tradične koncom septembra. Okrem burčiaku a mladého vína sa tu našli aj stánky s gastronomickými špecialitami a práve na ne sa teraz pozrieme. Mojim zámerom bolo nájsť niečo originálne. V tom lepšom prípade pokrm pripravený z BIO surovín a predávaný v obale či na tácke, ktorá neškodí životnému prostrediu.

 

Po výjdení z bytovky a prejdení na hlavnú ulicu, kde bolo ako vždy nespočetne veľa ľudí, mi okamžite do očí udrel stánok s nápisom “Bryndzové hlaušky od majstrov sveta.” V stánku boli milí ľudia oblečení v tradičných krojoch. Na moju otázku, či sú naozaj od majstrov sveta, odpovedali: “Áno, v roku 1998 sme vyhrali medzinárodnú súťaž v robení bryndzových halušiek, súťaž pozostávala z niekoľkých disciplín.” Poslednou disciplínou je zjedenie všetkých halušiek, ktoré navarili. Okrem iného som sa dozvedel, odkedy chodia so svojimi haluškami po Slovensku:

“Prevzal som to od chlapcov pred pár rokmi, ale oni to ťahali pred tým desaťročia,”

 odpovedal najmladší člen tímu.

 

Som rád, že sa na hody, vinobrania a festivaly dostávajú aj tradičné slovenské jedlá. Okrem spomenutých bryndzových halušiek vysmážali aj tradičné šišky. 

 

Návštevníkov tiež lákali stánky s husacinou a lokšami, ktoré neodeliteľne patria k neďalekej obci Slovenský Grob. Najviac ma však zaujal stánok kde panie vyrábali cesto na lokše rovno pred vašimi očami. V celom stánku bolo vidieť, že tam prevláda skvelá atmosféra a do jedla dávajú tú najpotrebnejšiu ingrediencia – lásku. 

 

Keďže na všetky predošlé jedlá som už zvyknutý, hľadal som niečo nové. Keď som si myslel, že sa už nenajem, uvidel som veľmi pekný stánok s nápisom “Šporheltníky”. Celý stánok bol zariadený v štýle chalúpky, pričom najviac dominovali dve veľké pece. A čo tie šporheltníky vlastné sú? “Je to placka z kysnutého cesta, ktoré je čerstvo pripravené. Podáva sa preložená na polovicu a je plnená syrom, smotanou, slaninou, klobásou a uhorkami. Samozrejme každý si doň dá čo mu chutí.” Názov tejto dobroty je odvodený od starého pomenovania pece na, ktorých sú pečené- športhelt. Táto novinka ma svojou chuťou naozaj dostala. Ak na najbližšom podujatí uvidíte nápis Šporheltníky, vrele odporúčam. 

 

Dá sa na vinobraní zjesť niečo iné ako cigánska pečienka na prepálenom oleji vo fialovo-bielom kockovanom papieri?  Osobne si myslím, že áno a pomaly prichádza na trh viac predajcov s originálnymi nápadmi. Musím však dodať to, že druhú časť úlohy sa mi splniť nepodarilo. Suroviny, z ktorých boli jedlá pripravované, boli čerstvé a kvalitné, ale všetky pokrmy boli podávané na plastovej tácke alebo v obdobnom obale. Vyzerá to tak, že nájsť niečo jedinečné, chutné, vyrobené z kvalitných surovín a k tomu ešte podávané na ekologicky neškodnej tácke, je výzvou do budúcnosti. 

Meno autora/autorov: 
Matej Majerský
Vek autora/autorov: 
18
Škola: 
Stredná odborná škola Polygrafická, Bratislava